Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kostolník -a mn. -ci m. kto sa stará o poriadok v sakristii, v kostole ap.;

kostolníčka -y -čok ž.;

kostolnícky príd.

kostolník ‑a mn. ‑ci m.; kostolníčka ‑y ‑čok ž.; kostolnícky

kostolník -ka pl. N -íci G -kov m.

kostolník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ funkcionár cirkevného spoločenstva poverený starostlivosťou o kostol a jeho prevádzku, vykonávaním pomocných úkonov pri bohoslužbách a zvonením: zborový k.; práca kostolníka; Starý kostolník vyzváňal na zvonici. [V. Bednár]; Bol kostolníkom v Blumentálskom kostole a býval v budove fary. [Ľ. Zeljenka] ▷ kostolníčka -ky -čok ž.: robiť kostolníčku

kostolník, -a, mn. č. -ci m. kto sa stará o poriadok a čistotu v kostole;

kostolníčka, -y, -čok ž.;

kostolnícky príd.;

kostolníctvo, -a str. zamestnanie, práca kostolníka

kosteunik p. kostolník

---

kostolník m. (kosťeuňik)
1. csl kto sa stará o kostol a bohoslužobné náležitosti: To kostolňík podal tejto ďiouce (Benice MAR); Kostuol potrebuje kostolňíka (Bánovce n. Bebr.); Kostelňík to čuu̯, jak v noci zvoňiu̯ (Jablonové MAL); Ked robili dzeci kostole neplechu, kostolníg íh veru vičapcuvav (Brestovany TRN); Kosceľňik chodzi po kosceľe a vibira do miška peňeži (Hubošovce SAB); Kosceľňik mal na starosci koscil (Dl. Lúka BAR)
F. s teho budze taki dobri robotňik jag z ďabla koscelňik (Spiš. Štvrtok LVO) - nebude z neho nič
2. expr. prefíkaný človek: To je teda kostolník, šecko z neho vistane! (Brestovany TRN); kostelňík (Stráže n. Myj. SEN); kostolníčka ž. k l: A bola tam kostolňíčka, ďe zme boľi na noci (Zem. Dedina TRS); Otkodi je kostelníškó, velmi zhrdla (Kameňany REV); Ščúleki su aj kostolníčki (Bučany HLO); kostolňíčka (Koniarovce TOP)

kostolník [-ol-, -el-] m
1. kto sa stará o kostolné potreby a pomáha pri obradoch: Pawol ge na ten čas kostolnykom (S. ĽUPČA 1603); starssy kostelnik ma byt w radde (ŠTÍTNIK 1611); pry woleny pana kostolnyka starssym na maso fl 1 (KRUPINA 1684); ženaty messtian a kostelnik (PREŠOV 1784)
2. zried kňaz: obeti pak z ginich wecy do domu duchownich pastjru anebožto kostolniku prisluchagj se skladati (PONIKY 1785); -ícky príd k 1: kostolniczkj vrad (ZVOLEN 1637) kostolníctvo; -íctvo [-o, -í] s vykonávanie, zamestnania kostolníka: z strany kostelnycztwa aby dwa mužy bily oddany k posluham kostelnym (TRENČÍN 1579); za kostolnicztwi pana Thomisse (Z. SLATINA 1608 E)
P. tpn riv. Kostolnyk (pri Trenčíne 1392);
x. atpn Ferencze Kostolnyka (v P. Ľupči 1558); Kostolnik Diurko (v Bátovciach 1605)

kostolník
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	kostolník
G	(bez)	kostolníka
D	(ku)	kostolníkovi
A	(vidím)	kostolníka
L	(o)	kostolníkovi
I	(s)	kostolníkom

mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(traja)	kostolníci
G	(bez)	kostolníkov
D	(ku)	kostolníkom
A	(vidím)	kostolníkov
L	(o)	kostolníkoch
I	(s)	kostolníkmi

Priezvisko KOSTOLNÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 124×, celkový počet lokalít: 48, najčastejšie výskyty v lokalitách:
POPRAD, okr. POPRAD – 12×;
SPIŠSKÝ ŠTIAVNIK, okr. POPRAD – 6×;
SVIT, okr. POPRAD – 6×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 6×;
ŠTÚROVO, okr. NOVÉ ZÁMKY – 5×;
HANDLOVÁ, okr. PRIEVIDZA – 5×;
HORNÁ STREDA, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 5×;
LIPTOVSKÁ TEPLIČKA, okr. POPRAD – 5×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 5×;
HAŽLÍN, okr. BARDEJOV – 4×;
...

a organistom, zelenomiský kostolník ≈ a varhaníkem, zelenomíský kostelník
ho našiel kostolník a ≈ ho našel kostelník a
ju okradnúť jeden kostolník ≈ ji vokrást jeden kostelník
mu jeden z kostolníkov ≈ mu jeden z kostelníků
organistom, zelenomiský kostolník Grmbolec ≈ varhaníkem, zelenomíský kostelník Grmbolec
Ráno ho našiel kostolník ≈ Ráno ho našel kostelník
zelenomiský kostolník Grmbolec so ≈ zelenomíský kostelník Grmbolec se
z kostolníkov a práve ≈ z kostelníků a právě
...

mi zomrela žena, kostolník ≈ my wife died, Sexton