Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma subst priezviská

kosť -i ž. tvrdá oporná časť tela stavovcov: ramenná, hrudná k.; chrbtová k. chrbtica; špiková k., obhrýzať k-i;

pren. hovor. expr. to je k.! pekná žen. postava

je (iba) k. a koža veľmi chudý; zmrznúť na k. úplne; (človek) z → mäsa a k-í; dobrák od k-i veľký; mať → pevnú chrbtovú k.; expr. povystierať, rozhýbať si (staré) k-i vystrieť sa, rozhýbať sa; zjemn. zložiť k-i umrieť;

kosťový, kostný príd.: k-ná dreň; k-ná, k-ová tuberkulóza; k-ná múčka z kostí;

kostička -y -čiek, kôstka1 -y -tok ž. zdrob.: rybia k.;

kôstočka1 -y -čiek ž. zdrob. expr.


kôstka2 -y -tok ž. tvrdý obal semena niekt. druhov ovocia: čerešňová, marhuľová k.;

kôstkový príd.;

kôstočka2 -y -čiek ž. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kôstka ‑y ‑tok ž.; kôstkový; kôstočka ‑y ‑čiek ž.

kôstka2 -ky -tok ž. ▶ tvrdý, drevnatý obal semena niektorých druhov ovocia, vnútorná časť kôstkového ovocia: hladká, drsná k.; čerešňová, slivková k.; k. marhúľ, broskýň; zbavovať ovocie kôstok; deti sa napchávali višňami a kôstky vypľúvali do dlane; Chlapci, vyberte mi z vrecák broskyňové kôstky, zasaďte ich. [V. Šikula]fraz. niečo, niekto mu trčí ako kôstka v hrdle niečo, niekto mu prekáža ▷ kôstočka2 -ky -čiek ž. zdrob.: plody hlohu sú tmavočervené malvice s jednou kôstočkou


kosť -ti -tí ž. 1. ▶ pevné tvrdé tkanivo tvoriace základnú opornú časť tela stavovcov: ramenná, stehnová k.; dlhé, krátke, ploché kosti; široké lícne kosti; obrovské mamutie kosti; stavba kosti; rednutie, mäknutie kostí; zápal kostí a kĺbov; zlomiť si kľúčnu k.; bolia ho všetky kosti celé telo; stisol ju, až jej kosti zaprašťali al. neos. jej v kostiach zaprašťalo veľmi silno ju objal
2.toto tkanivo (zvierat) spolu s mäsom upravené ako potravinársky výrobok a určené na konzumovanie: hovädzie, bravčové kosti; vývar z kostí; oberať mäso z kostí; obhrýzať kosti; najlepšie je mäso od kosti; v hrdle mu uviazla rybia k.; pren. dobrá k. pre bulvár vzrušujúca téma vyvolávajúca senzáciu □ špiková kosť dutá kosť s tukovým tkanivom kostnej drene, ktoré sa po uvarení môže konzumovať; rybia kosť látkový vzor, ktorý tvoria pásiky dvoch farieb uložené na spôsob ihličia, lomený keper
3. hovor. expr. ▶ príťažlivé dievča al. príťažlivá mladá žena, obyč. s peknou postavou; syn. kostra: Zuzana bola skvelá k. na chodenie; Je to dobrá kosť. [Ľ. Feldek]; Je z nej betálna kosť, zoznámim ťa s ňou. [P. Glocko]
fraz. drží to ako prasa kosť narába s tým nešikovne, nevie s tým (obyč. s nástrojom) pracovať; hodiť niekomu niečo ako psovi kosť ponúknuť, dať niekomu niečo ako zvyšok, nedôstojne; robí, až mu kosti praštia veľmi sa namáha, tvrdo pracuje; [byť premrznutý, urazený] [] do špiku kostí (prežívať určitý negatívny stav) v najvyššej možnej miere, úplne, celkom; byť chrbtovou kosťou niečoho byť hlavnou, podstatnou zložkou nejakého celku; byť iba/len kosť a koža al. byť vychudnutý na kosť byť veľmi chudý; cítiť v kostiach niečo mať predtuchu; človek z mäsa a kostí a) kto má porozumenie pre iných ľudí b) kto má ľudské slabosti; dobrák od kosti veľmi dobrý človek; dolámem ti [všetky] kosti! vyhrážanie sa bitkou; expr. hrkajú mu kosti al. hrká kosťami je veľmi chudý; bibl. kosť z jeho kostí prvá žena, Eva; mať/nemať chrbtovú kosť mať, nemať pevný charakter; mať v bruchu kosti byť neohybný; nemať v bruchu kosti byť veľmi ohybný; žart. natiahnuť si/povystierať si/rozhýbať si kosti precvičiť si telo, rozhýbať sa; od [špiku] kostí od základu, rodený; ponaprávať niekomu kosti zbiť, nabiť niekoho; premoknúť na kosť/do kosti byť celkom mokrý od dažďa; premrznúť na kosť/do kosti byť celkom skrehnutý od zimy, chladu; stvrdnúť/zmrznúť na kosť byť úplne zamrznutý al. zmrazený; vyhrievať si [staré] kosti zohrievať sa; zjemn. zložiť [niekde] [svoje] kosti umrieť ◘ parem. jazyk nemá kosti, ale kosti láme slovami možno ublížiť
kostička -ky -čiek, zried. kôstka1 -ky -tok ž. zdrob.: sluchové kostičky stredného ucha; zlomená kostička na chodidle; vyberať rybie kostičky; obhrýzať kuracie kostičky; Tak ho stisol, až v ňom kôstky zaprašťali. rtri; [D. Tatarka]; expr. malá, čierna, to je k.! rtri; pekné dievča; kôstočka1 -ky -čiek ž. zdrob. expr.: vtáčie kôstočky; kostisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: kostiská uhynutých zvierat; Na stole neboli nijaké pečené kúsky, iba škaredé kostiská.[A. Habovštiak]; expr. vysoká blondína, namojdušu krásavica, kostisko [Š. Čepček]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kôstka1 p. kosť


kôstka2, -y, -tok ž. tvrdý, drevnatý obal semena (niektorých druhov ovocia): čerešňové, slivkové, marhuľové k-y;

kôstkový príd.: k-é ovocie;

kôstočka, -y, -čiek ž. zdrob.


kosť, -ti ž. najtvrdšia oporná súčiastka tela vyšších stavovcov, na ktorej sa držia svaly: ľudská k.; chrbtová, lakťová, lícna, ramenná, kľúčna k.; rybia k.; slonová k. z klov, cenná surovina, používa sa na výrobu ozdobných predmetov; mäknutie k-í choroba

je len k. a koža veľmi chudý; premoknúť, premrznúť až do k-i celkom; stvrdnúť na k. veľmi; zmrznúť na k. stuhnúť od mrazu; hovor.: figliar od k-i veľký; skazený až do špiku k-í veľmi, celkom; má slabú chrbtovú k. nemá pevný charakter; lit. postava z mäsa a k-í životná, realistická (v románe); arch. k. z jeho k-i jeho dieťa; žart. natiahnuť, vystrieť k-i telo; zhýbať (staré) k-i telo; Hriechy mladosti kára boh na staré kosti (prísl.) za hriechy spáchané v mladosti sa pyká v starobe; zložiť k-i umrieť; byť pochovaný;

kostný i kosťový príd.: k-á tuberkulóza, k-á dreň; k-á múčka z rozomletých kostí;

kostička, -y, -čiek i kôstka1, -y, -tok ž. drob.

Morfologický analyzátor

kôstka podstatné meno, ženský rod

(jedna) kôstka; (bez) kôstky; (ku) kôstke; (vidím) kôstku; (o) kôstke; (s) kôstkou;

(štyri) kôstky; (bez) kôstok; (ku) kôstkam; (vidím) kôstky; (o) kôstkach; (s) kôstkami;

Kostka Kostka Kůstka Kůstka
kôstka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) kôstka
G (bez) kôstky
D (ku) kôstke
A (vidím) kôstku
L (o) kôstke
I (s) kôstkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) kôstky
G (bez) kôstok
D (ku) kôstkam
A (vidím) kôstky
L (o) kôstkach
I (s) kôstkami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KNOP KOSTKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;

Priezvisko KOSTKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 554×, celkový počet lokalít: 130, najčastejšie výskyty v lokalitách:
SPIŠSKÉ HANUŠOVCE, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 32×;
PRUŽINA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 30×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 26×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 19×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 18×;
POPRAD, okr. POPRAD – 18×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 15×;
SENEC, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 13×;
ZOHOR, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 12×;
MATIAŠOVCE, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 11×;
...
Priezvisko KÔSTKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
JALOVEC, okr. PRIEVIDZA – 2×;
PRIEVIDZA I-STARÉ MESTO (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 2×;
MALÁ ČAUSA, okr. PRIEVIDZA – 1×;
PRIEVIDZA III-NECPALY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;
RÁZTOČNO, okr. PRIEVIDZA – 1×;

Priezvisko KOSTKA-ZELINA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
DOBŠINÁ, okr. ROŽŇAVA – 1×;
PODBANSKÉ (obec ŠTRBSKÉ PLESO), okr. POPRAD – 1×;

Priezvisko KOSTKA ZELINA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
DOBŠINÁ, okr. ROŽŇAVA – 2×;
PODBANSKÉ (obec ŠTRBSKÉ PLESO), okr. POPRAD – 1×;
REJDOVÁ, okr. ROŽŇAVA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor