korman i kormán m. (kormaň)
1. csl zariadenie na vedenie bicykla: Pusťiu̯ kormaň na bicigľi i hibaj dolu škarpou! (Dol. Lehota DK); Já sa vím aj tag bicigluvat, ked nedržím kormán (Šurany NZ); Uďerel si zubi o korman (Kubrica TRČ); Dolu brehom ňepuśčil z ruki kormaň na bicigľu (Spiš. Štvrtok LVO); Bicikeľ śe keruje zos kormaňom (V. Šariš PRE); korman (Ploštín LM); kormán (Modrý Kameň; Revúca); kormaň (Stanča TRB); kormáň (Koniarovce TOP)
2. strsl, vsl volant na aute: Zvrtou̯ kormán a motor sa prekidou̯ (Kociha RS); S kormaňom krucidz zna, aľe vecej ňič (Brezina TRB); śedzec pri kormaňu (Studenec LVO); korman (Lutila KRE); kormán (Ban. Bystrica); kormaň (M. Zalužice MCH)