korec -rca m. stará dutá i plošná miera
korec korca pl. N korce m. 1. hist. ▶ stará dutá miera na obilie s nejednoznačným obsahom (28 – 85 l): nádoba s objemom jedného korca 2. hist. ▶ plošná miera v siahovej sústave vyjadrujúca plochu, na ktorú sa vysial jeden korec obilia (2 877 m2): lúky s výmerou desať korcov 3. etnogr. ▶ drevený žliabok, doštička na mlynskom kolese, na ktorú dopadá voda 4. etnogr. ▶ voľná rybárska sieť na drevenej kostre vytvárajúca kapsičky: ryby uviazli v korci ▷ zdrob. ↗ korček
merica 1. hist. stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l na sypké potraviny a obilie • zastar. korec: merica, korec obilia
2. hist. stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia • zastar.: korec • miera • expr. merička: kto sa ulakomí na tie jeho dve merice poľa • hist. lukno
korec, -rca m.
1. zastar. dutá miera na obilie;
2. zastar. plošná miera, plocha, na ktorú sa zaseje jeden korec obilia (asi pol jutra);
3. nár. priečne drevo, doštička na mlynskom kolese, na ktorú dopadá voda;
korcový príd.: k-á miera;
korček2, -a m. zdrob. malá drevená nádoba (Rys.)
(jeden) korec; (bez) korca; (ku) korcu; (vidím) korec; (ó) korec!; (o) korci; (s) korcom;
(tri) korce; (bez) korcov; (ku) korcom; (vidím) korce; (ó) korce!; (o) korcoch; (s) korcami;