koreň -a m.
1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy; zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa
2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba
3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova; mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej
□ mať k-e v niečom koreniť1
● mať zdravý k. mať pevné zdravie; to je k. (všetkého) zla podstata, príčina; to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu; ísť na k. veci skúmať podstatu; vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;
koreňový príd.: k-é výhonky; k-á zelenina;
korienok -nka m. zdrob. k 1, 2: mladé k-y
● začervenať sa po k-y vlasov veľmi
koreň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ podzemná bylinná al. drevnatá časť rastliny, ktorá upevňuje rastlinu v pôde a umožňuje čerpanie vody a živín: hlavný, vedľajší k.; dlhý kolovitý, valcovitý k.; jedlý, dužinatý k. mrkvy, chrenu; vzdušné korene filodendronu; surový, usušený k. zázvoru; hrčovité korene stromu; vyvrátiť strom z koreňov; vytrhnúť burinu aj s koreňom ↗ i fraz.; časť úrody vyschla, zhnila na koreni podľahla skaze pred zberom □ čierny koreň, dobrý koreň ľudové označenie liečivej rastliny kostihoja lekárskeho Symphytum officinale 2. ▶ zaradenie k istému spoločenstvu, východisko, pôvod: rodové korene; pripomenúť si svoj spišský k.; jeho korene siahajú na východ; vyrásť z domácich koreňov; Mal český koreň, ale jeho mentalita bola už číro slovenská. [J. Smrek]; Rajniakovský koreň má zdravé basketbalové výhonky. [Pc 1998] 3. (i v čom) ▶ príčina vysvetľujúca vznik al. existenciu javu: historické korene veľkomoravskej tradície; korene nespokojnosti; hľadať k. sporu, zla; prísť na k. tajomstva; byť pri koreni záhady; považovať etnickú rôznorodosť za k. problému; konflikt má hlboké, hlbšie korene vážnu, vážnejšiu príčinu; Dnes hľadám koreň vlastnej ľsti. [J. Buzássy] □ mať korene v niečom koreniť, pochádzať 4. anat. ▶ časť niektorého orgánu (jeho začiatok): k. jazyka, penisu; k. nechta; široký k. nosa; zapálený zubný k.; poškodený nervový k.; dĺžka psa od kohútika po k. chvosta; sfarbený k. zobáka 5. mat. koreň rovnice ▶ číslo, ktoré po dosadení do rovnice dáva rovnosť, riešenie rovnice 6. lingv. ▶ časť slova al. slovného tvaru, ktorá je nositeľom základného lexikálneho významu, koreňová morféma: k. slova; slovesný k.; rekonštruovať spoločný indoeurópsky k. 7. G a A -ňa pl. N -ni hovor. expr. ▶ človek mužského pohlavia, chlap: Iste tu má nejakého koreňa, potvora! [P. Sabolová]; Nejaký koreň v chrysleri sa pýtal na Terezu. [P. Glocko]; Á, koreni sú už tu. [D. Kraus]; Tak som si pomyslel, čo budem tvrdnúť v meste, starý koreň, hybaj do lesa, od jari do zimy tu žijem celkom sám. [V. Švenková] ◘ fraz. mať tuhý koreň mať pevné zdravie, byť odolný, nezlomný; od koreňa a) od základu b) celkom, úplne; prísť/dostať sa [až] na koreň veci zistiť podstatu problému; vytrhať/vyvrátiť niečo do koreňa celkom, úplne niečo zničiť; vytrhnúť [burinu] aj s koreňmi úplne, celkom niečo (neželateľné, škodlivé) odstrániť; zapustiť [hlboké] korene a) udomácniť sa v nejakom prostredí, zakoreniť sa b) žart. ostať niekde dlho c) znehybnieť na mieste ▷ zdrob. ↗ korienok
koreň p. základ 2
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
koreň, -a m.
1. spodná, bezlistá časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi: hlavný, vedľajší, bočný k.; vzdušné k-e; drevnatý, dužnatý k.; pustiť k. (k-e); k. stromu, rastliny, vyvrátiť strom z k-a, z k-ov; ostať, uschnúť, vypršať na k-i o obilí, ktoré ostalo nepokosené; predať ovocie na k-i pred obratím;
pren. základ, podstata, pôvod niečoho: k. zla
● zmeniť niečo od l-a od základu; má zdravý k. je zdravý, zo zdravého rodu; ísť na k. veci skúmať podstatu; otriasť (niečím, niečo, niekým, niekoho) do k-ov do základov; hovor. zbojník od k-a a) huncút, bitkár od malička; b) od základu zlý človek; zapustiť (hlboké) k-e udomácniť sa zakoreniť sa (pevne); mať, nemať hlboké k-e pevný základ; vytrhnúť, vytrhať niečo (aj) s k-om (k-mi) úplne vyhubiť; byť z dobrého k-a byť odolný (najmä fyzicky);
2. anat. časť orgánu, ktorou je pripojený k organizmu: k. zuba, jazyka, nosa;
3. lingv. spoločný základ niekoľkých slov, ktorý už nemožno rozkladať;
4. mat. odmocnina; značka pre odmocninu; k. rovnice výsledok riešenia rovnice, neznáma vyjadrená známymi číslami;
koreňový príd. k 1, 2: k. výhonok;
korenný1 príd. k 3: lingv. k-á slabika;
korienok, -nka m. zdrob. k 1, 2: liečivé, sušené k-y (rastlín), k-y vlasov
● hovor. očervenieť po k-y vlasov veľmi sa začervenať
(jeden) koreň; (bez) koreňa; (ku) koreňu; (vidím) koreň; (ó) koreň!; (o) koreni; (s) koreňom;
(tri) korene; (bez) koreňov; (ku) koreňom; (vidím) korene; (ó) korene!; (o) koreňoch; (s) koreňmi;