kôra kôry kôr ž. 1. ▶ vonkajšie pletivo osi al. koreňa niektorých rastlín; vrchná vrstva drevín: hrubá, tenká, hladká k.; mramorová, popukaná k.; brezová, dubová, smreková k.; olupovať kôru stromov; Stretli sme muža, ktorý skúmal krivý, vetrom okmásaný divý strom so zvráskavenou kôrou. [I. Štrpka]; pren. Senzácie z predošlých dní nadobúdajú kôru všednosti. [Š. Žáry]
2. ▶ vrchná tvrdšia vrstva niečoho podobná povrchovej vrstve drevín: pôda pokrytá ľadovou kôrou; sušená pomarančová k.; pridať do cesta postrúhanú citrónovú kôru □ geogr. zemská kôra obal Zeme; lek. mozgová kôra vrstva pokrývajúca mozog; kôra obličiek vonkajšia vrstva obličkového tkaniva
▷ zdrob. ↗ kôrka; zdrob. kôročka, kôrčička ↗ kôrka
Kornélia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Kornela -ly -nel, Kora Kory Kor, Nela Nely Nel, Neli neskl.; zdrob. Kornelka -ky -liek, Nelka -ky Neliek, Neluška -ky -šiek, Nelinka -ky -niek