korček -a m. nádoba (rýpadla ap.) na naberanie sypkého al. kašovitého materiálu;
korčekový príd.: k. transportér
korček -ka pl. N -ky m. 1. zdrob. ▶ doštička na mlynskom kolese, korec: voda sa privádzala k mlynu dreveným žľabom a z neho padala do korčekov umiestnených po obvode kolesa 2. zdrob. ▶ menšia rybárska sieť na drevenej kostre, korec: ryby sme chytali do korčeka 3. tech. ▶ menšia plechová nádoba, obyč. upevnená v rade na nekonečnom páse al. na pohyblivej reťazi, na premiestňovanie kusových al. sypkých materiálov: výklopné korčeky; typy a rozmery korčekov; rýpadlá s kolesovými korčekmi
korec korca pl. N korce m. 1. hist. ▶ stará dutá miera na obilie s nejednoznačným obsahom (28 – 85 l): nádoba s objemom jedného korca 2. hist. ▶ plošná miera v siahovej sústave vyjadrujúca plochu, na ktorú sa vysial jeden korec obilia (2 877 m2): lúky s výmerou desať korcov 3. etnogr. ▶ drevený žliabok, doštička na mlynskom kolese, na ktorú dopadá voda 4. etnogr. ▶ voľná rybárska sieť na drevenej kostre vytvárajúca kapsičky: ryby uviazli v korci ▷ zdrob. ↗ korček
korček1, -a m. tech. nádoba, ktorou rýpadlo rýpe materiál;
korčekový príd.: k. elevátor, k-é rýpadlo s radom korčekov na nekonečnom páse
korček2 p. korec
korec, -rca m.
1. zastar. dutá miera na obilie;
2. zastar. plošná miera, plocha, na ktorú sa zaseje jeden korec obilia (asi pol jutra);
3. nár. priečne drevo, doštička na mlynskom kolese, na ktorú dopadá voda;
korcový príd.: k-á miera;
korček2, -a m. zdrob. malá drevená nádoba (Rys.)
(jeden) korček; (bez) korčeka; (ku) korčeku; (vidím) korček; (ó) korček!; (o) korčeku; (s) korčekom;
(tri) korčeky; (bez) korčekov; (ku) korčekom; (vidím) korčeky; (ó) korčeky!; (o) korčekoch; (s) korčekmi;