Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst obce priezviská un

kopec -pca m.

1. (menší) vrch, vyvýšenina: strmý, mierny k., okrúhle k-e, vyjsť na k.

2. svah, breh, vrch: motor dobre (ne)ťahá do k-a, hore k-om

→ ide to s ním dolu k-om;

kopcový príd.;

kopček -a m. zdrob.;

kopčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kopec ‑pca m.; kopcový; kopček ‑a m.; kopčisko ‑a ‑čísk s., jedn. i m.

Imrov Kopec -vho Kopca m. časť obce Pravica;

Kopčan, Imrovokopčan -na pl. N -nia m.;

Kopčanka, Imrovokopčanka -ky -niek ž.;

kopecký, imrovokopecký -ká -ké príd.


Kopec -ca m. časť obce Košecké Podhradie;

Kopčan -na pl. N -nia m.;

Kopčanka -ky -niek ž.;

kopecký -ká -ké príd.


kopec kopca pl. N kopce m. 1. ▶ prirodzená vyvýšenina v teréne vystupujúca nad ostatnú krajinu, vŕšok: mierny k.; zalesnené kopce; malebný k. nad mestom; úpätie kopca; do kopca, hore kopcom po ceste stúpajúcej nahor; z kopca, dolu kopcom po ceste nadol; z vrcholu kopca je dobrý výhľad; stáť na kopci; vybehnúť na najvyšší k.; zbehnúť z kopca do údolia; kráčať hore strmým kopcom; odstaviť vozidlá pod kopcom; autobus zmizol za kopcom; Kde bolo, tam bolo, na veľkom kopci zlatý zámok stojí. [V. Čurmová]geod. hraničný kopec stabilizačný znak z nahromadenej hliny al. kamenia do tvaru kopčeka umiestnený na hranici lesných porastov, pozemkov a pod.
2. hovor. expr. ▶ pomerne veľké množstvo al. veľký počet niečoho; syn. kopa, fúra: celý k. voľného času; užiť si k. zábavy; má teraz k. starostí; obklopiť sa kopcom zbytočných vecí; Všetci majú zrazu kopec nápadov, ako sa problémy mali riešiť. [Pt 1999]; Musel pribrať, a preto jedol kopce zmrzliny. [VNK 2000]
fraz. ide to dole kopcom s niečím niečo sa vyvíja zle, nepriaznivo; ide to s ním dolu kopcom/z kopca jeho stav, postavenie sa zhoršuje, upadá, je mu čoraz horšie
zdrob.kopček; kopčisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: Potom sme sa vydriapali na kopec, na strmé kopčisko bez konca. [J. Kot]; Bolo tam mnoho ďalších kapiel a kopčisko bláznivého programu. [VNK 2001]

hrb okrúhla vyvýšenina • hrboľhrbolec (menšia okrúhla vyvýšenina): hrby, hrbole, hrbolce na cestekopeckopček (v teréne): potknúť sa o kopec, kopček hliny, zeme


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopcevyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadomvŕšokvŕštekkopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopčekpahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský)návršie: na návrší stojí zámokúvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka)vyvýšenisko (Figuli)chopok: chopok zarastený materinou dúškouhrb (Ondrejov)zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie snehkniž. chlm (Jesenská)

2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3


kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

4. p. dielo


svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchovhora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká horakopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka

p. aj kopec 1

2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2


zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kopec, -pca m.

1. menšia vyvýšenina v teréne, malý vrch, vŕšok: mierny k., vyjsť na k., ísť do k-a, stáť na k-i

hovor.: ide to s ním z k-a (dolu k-om) jeho stav, postavenie sa zhoršuje; naňho z k-a hnevá sa naň;

2. hŕbka zeme: medzi jarky a kopce sadíme cibuľu;

kopcový príd.;

kopček, -a m. zdrob.

Morfologický analyzátor

kopec podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) kopec; (bez) kopca; (ku) kopcu; (vidím) kopec; (o) kopci; (s) kopcom;

(štyri) kopce; (bez) kopcov; (ku) kopcom; (vidím) kopce; (o) kopcoch; (s) kopcami;

Kopec Kopec
kopec
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kopec
G (bez) kopca
D (ku) kopcu
A (vidím) kopec
L (o) kopci
I (s) kopcom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) kopce
G (bez) kopcov
D (ku) kopcom
A (vidím) kopce
L (o) kopcoch
I (s) kopcami

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
1054 Košecké Podhradie IL/TC trenč. po 18081974 rozčl. o. Košecké Podhradie na o. Malé Košecké Podhradie a Veľké Košecké Podhradie; 1976 pričl. o. Kopec.
1773 Kossa-Podhragy, Kossecke Podhragye, 1786 Koscha-Podhragy, Kossecka Podhragya, 1808 Kóssa-Podhragy, Kassa-Podhragy, Kossecké Podhradí, 1975– Košecké Podhradie
Malé Košecké Podhradie: 1863 Kispodhrad, 1873, 1888 Kispodhragy, 18771882 Kispodhrágy, 18921902 Kaszakispodhrágy, 19071913 Kaszakisváralja, 19201974 Malé Košecké Podhradie
Veľké Košecké Podhradie: 1863 Nagypodhrad, 1873, 1888 Nagypodhragy, 18771882 Nagypodhrágy, 18921902 Kaszanagypodhrágy, 19071913 Kaszanagyváralja, 19201974 Veľké Košecké Podhradie
Kopec: 1773, 1786 Kopecz, 1808 Kopecz, Kopec, 18631902 Kopec, 19071913 Tóthalom, 19201976 Kopec

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KOPEC sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 145×, celkový počet lokalít: 56, najčastejšie výskyty v lokalitách:
JASENOVCE, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 10×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 10×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 6×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 6×;
PRESEĽANY, okr. TOPOĽČANY – 6×;
HRUŠOVANY, okr. TOPOĽČANY – 5×;
SÚLOVCE, okr. TOPOĽČANY – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 4×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum KOPEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŠURANY
Urbanonymum NA BOŽÍ KOPEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ŠTÚROVO
Urbanonymum NA KOPEC v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LIETAVSKÁ LÚČKA

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor