kopec -pca m.
1. (menší) vrch, vyvýšenina: strmý, mierny k., okrúhle k-e, vyjsť na k.
2. svah, breh, vrch: motor dobre (ne)ťahá do k-a, hore k-om
● → ide to s ním dolu k-om;
kopcový príd.;
kopček -a m. zdrob.;
kopčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.
hrb okrúhla vyvýšenina • hrboľ • hrbolec (menšia okrúhla vyvýšenina): hrby, hrbole, hrbolce na ceste • kopec • kopček (v teréne): potknúť sa o kopec, kopček hliny, zeme
kopček p. kopec 1
kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)
2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3
kopček, p. kopec
kopec, -pca m.
1. menšia vyvýšenina v teréne, malý vrch, vŕšok: mierny k., vyjsť na k., ísť do k-a, stáť na k-i
● hovor.: ide to s ním z k-a (dolu k-om) jeho stav, postavenie sa zhoršuje; má naňho z k-a hnevá sa naň;
2. hŕbka zeme: medzi jarky a kopce sadíme cibuľu;
kopček, -a m. zdrob.
(jeden) kopček; (bez) kopčeka; (ku) kopčeku; (vidím) kopček; (ó) kopček!; (o) kopčeku; (s) kopčekom;
(tri) kopčeky; (bez) kopčekov; (ku) kopčekom; (vidím) kopčeky; (ó) kopčeky!; (o) kopčekoch; (s) kopčekmi;