kontúra -y -túr ž. črta, obrys: k-y pohoria na obzore
kontúra -ry -túr ž. ⟨fr. ‹ tal.⟩ 1. ▶ obrysová línia ohraničujúca plochu al. oddeľujúca jednotlivé tvary; nákres realizovaný v hlavných líniách: prirodzená k. pier; ostré kontúry strihov; nový model auta s oblými kontúrami; kresba s výraznými, jasnými kontúrami 2. obyč. pl. kontúry ▶ základné obrysy (z diaľky) videných objektov: nejasné kontúry hradieb; zreteľné kontúry postáv, stromov; kontúry stratili ostrosť; ostro kreslené kontúry hôr; Veci menili kontúry v jemných pohyboch svetla. [Ľ. Jurík] 3. ▶ charakteristická vlastnosť niečoho, črta, znak: kontúry myšlienky; hlavné kontúry slovenskej poézie; načrtnúť reálne kontúry návrhu; konflikty majú ostrejšie kontúry; Vybral sa po životnej trase s jasnými technickými kontúrami - upísal sa elektronike. [Slo 2001] 4. ▶ kontúrovacia farba: k. na textil; naniesť kontúru; používať modrú kontúru ◘ fraz. nadobúdať/dostávať jasnejšie kontúry stávať sa určitým, konkrétnym; nadobúdať nové kontúry meniť sa; nadobúdať/dostávať reálne kontúry postupne sa stávať skutočnosťou; v hrubých kontúrach približne, zhruba
kontúra -y ž. ‹f› nákres uskutočnený v hlavných líniách, obrys: k-y tela pod šatami; výtv. obrysová línia oddeľujúca jednotlivé tvary;
kontúrový príd.: k-é línie; k-é obrazy; geol. k-á kultivácia protierózne spracovanie pôdy v smere kolmo na svah
čiara 1. súvislý rad bodov: prerušovaná čiara, postranná čiara na ihrisku • línia: rovná línia • črta (výrazná čiara): nakresliť niečo niekoľkými črtami • linajka • linka (rovná, obyč. vodorovná čiara): linajky, linky v zošite • čiarka (krátka čiara): robiť si čiarky • škrt (čiara urobená škrtnutím): škrty v rukopise • obrys • kontúra (čiara ohraničujúca plochu al. teleso javiace sa ako plocha): obrysy, kontúry pohoria na obzore • šrafy • šrafovanie (čiary pokrývajúce al. vyznačujúce istú plochu): husté šrafovanie na mape • priamka (priama súvislá čiara) • kolmica (priamka kolmá na priamku al. rovinu): spustiť kolmicu • expr. čmára (neúhľadná čiara): čmáry na stene • hovor. zastar. štrich (Kukučín)
2. myslený rad bodov: vzdušná čiara • línia: demarkačná línia
3. p. hranica 1
kontúra p. čiara 1, obrys 1
obrys 1. výrazné ohraničenie dvoch predmetov javiacich sa ako plochy • kontúra • línia: obrys, kontúra, línia vrchov na obzore • čiara: v diaľke sa črtá čiara pohoria • silueta • profil (podoba vnímaná v základných črtách): z diaľky vidieť siluetu, profil budovy
2. p. náčrt 1
kontúra, -y, -túr ž. kresba v hlavných líniách, obrys, črta: k-y ornamentu; k-y vrchov sa rysujú na obzore;
kontúrový príd.: k-á maľba, k-é línie, k-é vyšívanie
(jedna) kontúra; (bez) kontúry; (ku) kontúre; (vidím) kontúru; (ó) kontúra!; (o) kontúre; (s) kontúrou;
(štyri) kontúry; (bez) kontúr; (ku) kontúram; (vidím) kontúry; (ó) kontúry!; (o) kontúrach; (s) kontúrami;