koniar -a m.
1. kto opatruje al. pasie kone
2. pohonič (koní); povozník
koniar -ra pl. N -ri m. 1. ▶ kto má na starosti opateru a chov koní: každodenné povinnosti koniara; skúsenosti koniarov; k. nakŕmil a napojil kone; Zaväzujem sa, že budem plniť vôľu cisárovnej a stanem sa cisárskym koniarom. [V. Krupa] 2. ▶ kto pracuje s konským záprahom; kto poháňa konský záprah, pohonič: práca koniarov pri približovaní dreva; hľadáme koniara s praxou na prácu v lese; Auto tade prejde len zriedka, častejšie sa preženú družstevní koniari so záprahmi. [V. Šikula]; Koniari prešli brod, zatiahli s povozmi medzi vŕby a pofajčievajúc čakali. [P. Jaroš] 3. hovor. ▶ milovník koní, dostihov a jazdeckého športu vôbec, koničkár: náruživý k.; dostihy, sviatok koniarov; pripraviť stretnutie koniarov; počasie koniarom zase vyšlo, ani horúčava, ani lejak 4. ▶ (v minulosti) kto pásol kone, pastier koní: koniari ženú stádo koní; Pastieri oviec mali inú zodpovednosť ako voliari a kraviari, koniar či iný pastier. [A. Habovštiak] 5. ▶ (v minulosti) kto obchodoval s koňmi ▷ koniarik -ka pl. N -ici G -kov m. zdrob. k 4: keramická soška koniarika; k. behal okolo čriedy koní; koniarka -ky -rok ž. k 1, 3: Je čerstvá koniarka, jazdectvu sa venuje sedem mesiacov. [VNK 2006]
kočiš kto poháňa záprah • pohonič • koniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár) • zastar. vozník (J. Kráľ)
koniar 1. p. kočiš, povozník 2. p. pastier
pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasák • bača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava) • zastar.: gondáš • kondaš (pastier svíň)
povozník kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom • voziar • hovor. furman • koniar • zastar. vozník (Dobšinský)
koniar, -a m.
1. kto má na starosti opateru a chov koní, pastier koní;
2. kto pracuje s konským záprahom: Koniarom sa nechce dovážať štrk. (Heč.)
3. obchodník s koňmi;
koniarsky príd.
(jeden) koniar; (bez) koniara; (ku) koniarovi; (vidím) koniara; (ó) koniar!; (o) koniarovi; (s) koniarom;
(traja) koniari; (bez) koniarov; (ku) koniarom; (vidím) koniarov; (ó) koniari!; (o) koniaroch; (s) koniarmi;