konečný
I. príd.
1. kt. je na konci, posledný, op. začiatočný: k-á zastávka, k. stav, cieľ
2. ohraničený, obmedzený, op. nekonečný: život človeka je k.; k. rad (čísel)
3. trvalý, definitívny: k-é víťazstvo, rozhodnúť s k-ou platnosťou
II. konečná ž. hovor. konečná zastávka al. stanica;
konečne
I. prísl. po uplynutí času: k. sa stretli, k. je tu jar
II. čast.
1. napokon, koniec koncov: veď k. možné je všetko
2. vyj. uspokojenie zo zavŕšeného deja: no, k. (dali gól)!
(jedna) konečná; (bez) konečnej; (ku) konečnej; (vidím) konečnú; (ó) konečná!; (o) konečnej; (s) konečnou;
(dve) konečné; (bez) konečných; (ku) konečným; (vidím) konečné; (ó) konečné!; (o) konečných; (s) konečnými;
(jeden) konečný; (bez) konečného; (ku) konečnému; (vidím) konečného; (ó) konečný!; (o) konečnom; (s) konečným;
(traja) koneční; (bez) konečných; (ku) konečným; (vidím) konečných; (ó) koneční!; (o) konečných; (s) konečnými;
(jeden) konečný; (bez) konečného; (ku) konečnému; (vidím) konečný; (ó) konečný!; (o) konečnom; (s) konečným;
(dva) konečné; (bez) konečných; (ku) konečným; (vidím) konečné; (ó) konečné!; (o) konečných; (s) konečnými;
(jedno) konečné; (bez) konečného; (ku) konečnému; (vidím) konečné; (ó) konečné!; (o) konečnom; (s) konečným;
(tri) konečné; (bez) konečných; (ku) konečným; (vidím) konečné; (ó) konečné!; (o) konečných; (s) konečnými;