koník1 -ka pl. N a A -ky m. 1. L o -kovi/na -ku pl. A hovor. i -kov zdrob. expr. ▶ (malý, milý al. obľúbený) kôň: voz ťahaný chudým koníkom; povoziť sa na koníkoch; zosadnúť z koníka; vyviedol z maštale svojho koníka; Neďaleko koliby sa pasie grošovaný koník bez uzdy. [L. Ballek]; Po nábreží koník beží, koník vraný. [ľudová pieseň] □ hojdací koník detská hračka v podobe koníka pripevneného na ohnutých latkách, ktoré umožňujú kývavý pohyb dopredu a dozadu
2. ▶ morská ryba s rúrkovitými ústami a s esovite prehnutým telom, plávajúca v zvislej polohe (tvarom pripomínajúca šachovú figúrku koňa): brušný vak koníkov; morské koníky chvostíkmi prichytené na riasach a koraloch □ zool. koník morský Hippocampus guttulatus
3. obyč. pl. koníky ▶ rovnokrídly hmyz tvoriaci podrad, ktorého predstavitelia (na rozdiel od všežravých predstaviteľov radu kobyliek) sú rastlinožravce s krátkymi tykadlami a s mohutnými zadnými nohami, ktoré pri trení o prvý pár krídel vydávajú typický cvrlikavý zvuk (Caelifera): nálety koníkov; premnoženie koníkov; chytať koníky; Vôkol vrzúkali lúčne koníky. [J. Balco] □ zool. koník stepný Acrida ungarica; koník červenokrídly syn. koník vŕzgavý Psophus stridulus; koník sťahovavý Locusta migratoria, syn. saranča sťahovavá
4. Koník astron. ▶ najmenšie súhvezdie severnej oblohy (Equuleus), skr. Equ
◘ fraz. mať IQ hojdacieho koníka mať nízky inteligenčný kvocient, byť hlúpy, obmedzený; pásť koníky (o malých deťoch) ležať na bruchu so vzpriamenou hlavou; vziať dieťa na koníka posadiť si dieťa obkročmo na plecia
▷ ↗ i koníček
koník2 -ka pl. N -ky m. stroj. ▶ posúvateľná časť sústruhu s hrotom, vŕtacou hlavou al. strojovým vrtákom slúžiaca na upínanie a podopieranie dlhých obrobkov (na opačnej strane ako skľučovadlo): upnutý k. na lôžku; nastavovať výšku hrotu koníka
kôň koňa L o koňovi, na koni pl. N a A kone G koní m. 1. ▶ domáce zviera bielej, hnedej, čiernej al. strakatej farby s hrivou patriace medzi nepárnokopytníky, využívané na ťahanie al. jazdenie: čistokrvný, divoký k.; chladnokrvný, teplokrvný k.; arabský, ruský ťažný k.; dostihový k. určený na pretekanie; grošovaný k. majúci svetlú srsť s tmavými škvrnami; vraný k. majúci čiernu srsť; erdžanie, odfrkovanie koní; chov koní; cválať, jazdiť, nosiť sa na koni; orať, voziť tovar na koňoch; podkúvať kone; zapriahnuť kone do koča, voza; vypriahnuť, odstrojiť kone; dať koňovi ohlávku; poháňať, šibať kone; na lúke sa páslo stádo koní; Pred dedinou kočiš nezvládol splašené kone a hintov sa zviezol do priekopy. [P. Andruška]; Uznal však, že tomu, kto nemá koňa, aj somár musí byť dobrý. [M. Urban]; pren. biela sipiaca krv v útrobách železných koní v rušňoch □ zool. kôň domáci Equus caballus; inform. trójsky kôň škodlivý softvér obyč. kompromitujúci bezpečnosť systému, ↗ i fraz. □ hojdací kôň detská hračka v podobe koníka pripevneného na ohnutých latkách, ktoré umožňujú kývavý pohyb vpred a vzad; slncový, slnečný kôň rozprávková bytosť
2. pl. G koňov expr. ▶ neprimerane sa správajúci, pochabý človek (často v nadávkach): k. jeden sprostý!; začali mu nadávať do hlupákov a koňov; A ten kôň, samozrejme, je zalezený v izbičke a číta. [K. Jarunková]
3. šport. ▶ preskokové športové náradie so štyrmi nohami a s dlhým pevným chrbtom potiahnutým kožou, na ktorom môžu byť pripevnené drevené držadlá umožňujúce gymnastické cvičenie: skákať na telocviku cez koňa po dĺžke, po šírke; cvičenie na koni je mužskou disciplínou gymnastického viacboja
4. neodb. ▶ šachová figúrka pohybujúca sa po poliach do tvaru písmena L, šach. jazdec: biely, čierny k.; ťahať, pohybovať koňom; Mrak, ktorý visel nad televíznou anténou na streche dievčenského internátu, formoval sa do tvaru šachového koňa. [Ľ. Petraško]
5. fyz. ▶ stará jednotka výkonu, konská sila: historický pretekársky automobil s motorom s výkonom 35 koní
◘ fraz. bežať ako splašený kôň veľmi rýchlo utekať, ísť; byť veľký/mocný ako kôň byť veľmi veľký, veľmi silný; byť uťahaný/unavený ako kôň byť veľmi vyčerpaný; kopať ako kôň kopať silno (a bolestivo pre zasiahnutú osobu); prísť ako na koni prísť, dostaviť sa veľmi rýchlo; rehotať sa ako kôň smiať sa s odkrytými zubami a hlasno; robiť/drieť ako kôň ťažko a veľa pracovať; trpieť ako kôň veľmi trpieť; zbiť niekoho ako koňa veľmi zbiť, nabiť niekoho; ani štyri páry koní ho nedohonia ide veľmi rýchlo, veľmi sa ponáhľa; publ. biely kôň bezúhonný človek nastrčený členmi organizovaného zločinu pri nelegálnych obchodoch; byť na koni mať pocit istoty, prevahy, sebavedomia; čierny kôň [zápasu, pretekov, volieb] tajný tromf, favorit; hľadať princa na bielom koni al. čakať na princa na bielom koni (o dievčati, o žene) túžiť po ideálnom, vysnívanom životnom partnerovi, mať často nereálne očakávania; hľadieť na niekoho al. rozprávať sa s niekým z vysokého koňa byť namyslený, povýšený; mať IQ hojdacieho koňa mať nízky inteligenčný kvocient, byť hlúpy; nedostane ho tam ani pár/ani párom koní o situácii, keď niekto nechce niekam za žiadnych okolností ísť; staviť na jediného koňa mať jediného favorita; staviť na správneho/nesprávneho koňa rozhodnúť sa pre správnu, nesprávnu osobu, konať správne al. nesprávne; to je aj na koňa veľa/mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; trójsky kôň lesť, úskok (podľa gréckej mytológie, keď sa Odyseus so svojím vojskom dostal do opevnenej Tróje v obrovskom drevenom koni); vysadiť niekoho na koňa dať niekomu moc; vziať niekoho na koňa posadiť si, obyč. dieťa, obkročmo na plecia ◘ parem. darovanému koňovi na zuby nepozeraj nekritizuj darovanú vec; keď kôň zdochýna, najväčšmi kope al. zdochýnajúci kôň najviac kope najviac sa človek bráni v bezvýchodiskovej situácii, keď je bezmocný; kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť, nikto nie je neomylný, dokonalý; od roboty [aj] kone dochnú človek by sa nemal preťažovať; prišiel/príde Martin na bielom koni prvý sneh okolo 11. novembra
▷ zdrob. ↗ koník1; zdrob. ↗ koníček; konisko -ka pl. N -ká G konísk s., v sg. i m. zvel. k 1, 2: tučný, zavalitý k.; mohutné koniská dupocú kopytami; Neváhali odbúrať ani hradby, len aby konisko prešlo cez úzku bránu. [Milan Ferko]