Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.

1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;

pren. hrub. nadávka mužovi, chlapcovi

2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva; cvičiť na k-i

expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko; zbiť niekoho ako k-a veľmi; byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý; k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť; → darovanému k-ovi nehľaď na zuby;

konský príd. k 1: k-á hriva, k-é mäso; k. záprah

o k-ú hlavu (vpredu ap.) o kúsok;

koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. k 1, 2

2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;

koníček -čka L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.

1. zdrob. ku koník

2. A -a/-ček D a L -u záľuba, hobby: venovať sa svojmu k-u;

konisko -a -nísk s. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
koník ‑a L ‑ovi, na k-u mn. N a A ‑y, koníček ‑čka mn. N a A ‑y m.

koníček -čka m. 1. L o -čkovi/na -čku pl. N a A -čky hovor. i -čkov zdrob. expr. ▶ (malý, obľúbený) kôň: pozorovať koníčky, koníčkov; hrdo sa nosila na svojom koníčku; zaviedol koníčky do stajne; Bubeník švihal paličkami, bubienok drnčal a koníček si neraz zaerdžal. [V. Šikula]; Kujem, kujem podkovičku, koníčkovi na nožičku. [riekanka]; pren. Vydriapeš sa na neho [na otca], chytíš ho okolo krku, chceš, aby ťa nosil ako na koníčku. [P. Bunčák] na pleciach
2. D a L -čku A -čka/-ček pl. N -čky ▶ silný záujem o niečo; venovanie sa tomuto záujmu; syn. záľuba, hobby, hoby: zaujímavý, finančne veľmi náročný k.; majú spoločného, nezvyčajného koníčka; venovať sa svojim koníčkom; šach je jeho k.; jej koníčkom boli knihy; Vo chvíli rozchodu som sa spoliehala na bohaté zázemie jeho koníčkov a rýchlu adaptačnú schopnosť. [H. Dvořáková]; Ja vlastne nemám nijakého koníčka. Voľno trávim v kaviarňach, fakt je to zabíjanie času. [R. Sloboda]
3. pl. N a A -čkydrobný lúčny hmyz so silnými skákavými zadnými nohami a s krídlami často predĺženými za telo: chytať na lúke koníčkyzool. koníček močiarny Tetrix subulata; koníček dvojbodkový Tetrix bipunctata


koník1 -ka pl. N a A -ky m. 1. L o -kovi/na -ku pl. A hovor. i -kov zdrob. expr. ▶ (malý, milý al. obľúbený) kôň: voz ťahaný chudým koníkom; povoziť sa na koníkoch; zosadnúť z koníka; vyviedol z maštale svojho koníka; Neďaleko koliby sa pasie grošovaný koník bez uzdy. [L. Ballek]; Po nábreží koník beží, koník vraný. [ľudová pieseň]hojdací koník detská hračka v podobe koníka pripevneného na ohnutých latkách, ktoré umožňujú kývavý pohyb dopredu a dozadu
2. ▶ morská ryba s rúrkovitými ústami a s esovite prehnutým telom, plávajúca v zvislej polohe (tvarom pripomínajúca šachovú figúrku koňa): brušný vak koníkov; morské koníky chvostíkmi prichytené na riasach a koralochzool. koník morský Hippocampus guttulatus
3. obyč. pl. koníky ▶ rovnokrídly hmyz tvoriaci podrad, ktorého predstavitelia (na rozdiel od všežravých predstaviteľov radu kobyliek) sú rastlinožravce s krátkymi tykadlami a s mohutnými zadnými nohami, ktoré pri trení o prvý pár krídel vydávajú typický cvrlikavý zvuk (Caelifera): nálety koníkov; premnoženie koníkov; chytať koníky; Vôkol vrzúkali lúčne koníky. [J. Balco]zool. koník stepný Acrida ungarica; koník červenokrídly syn. koník vŕzgavý Psophus stridulus; koník sťahovavý Locusta migratoria, syn. saranča sťahovavá
4. Koník astron. ▶ najmenšie súhvezdie severnej oblohy (Equuleus), skr. Equ
fraz. mať IQ hojdacieho koníka mať nízky inteligenčný kvocient, byť hlúpy, obmedzený; pásť koníky (o malých deťoch) ležať na bruchu so vzpriamenou hlavou; vziať dieťa na koníka posadiť si dieťa obkročmo na plecia
▷ ↗ i koníček


kôň koňa L o koňovi, na koni pl. N a A kone G koní m. 1. ▶ domáce zviera bielej, hnedej, čiernej al. strakatej farby s hrivou patriace medzi nepárnokopytníky, využívané na ťahanie al. jazdenie: čistokrvný, divoký k.; chladnokrvný, teplokrvný k.; arabský, ruský ťažný k.; dostihový k. určený na pretekanie; grošovaný k. majúci svetlú srsť s tmavými škvrnami; vraný k. majúci čiernu srsť; erdžanie, odfrkovanie koní; chov koní; cválať, jazdiť, nosiť sa na koni; orať, voziť tovar na koňoch; podkúvať kone; zapriahnuť kone do koča, voza; vypriahnuť, odstrojiť kone; dať koňovi ohlávku; poháňať, šibať kone; na lúke sa páslo stádo koní; Pred dedinou kočiš nezvládol splašené kone a hintov sa zviezol do priekopy. [P. Andruška]; Uznal však, že tomu, kto nemá koňa, aj somár musí byť dobrý. [M. Urban]; pren. biela sipiaca krv v útrobách železných koní v rušňoch □ zool. kôň domáci Equus caballus; inform. trójsky kôň škodlivý softvér obyč. kompromitujúci bezpečnosť systému, ↗ i fraz.hojdací kôň detská hračka v podobe koníka pripevneného na ohnutých latkách, ktoré umožňujú kývavý pohyb vpred a vzad; slncový, slnečný kôň rozprávková bytosť
2. pl. G koňov expr.neprimerane sa správajúci, pochabý človek (často v nadávkach): k. jeden sprostý!; začali mu nadávať do hlupákov a koňov; A ten kôň, samozrejme, je zalezený v izbičke a číta. [K. Jarunková]
3. šport. ▶ preskokové športové náradie so štyrmi nohami a s dlhým pevným chrbtom potiahnutým kožou, na ktorom môžu byť pripevnené drevené držadlá umožňujúce gymnastické cvičenie: skákať na telocviku cez koňa po dĺžke, po šírke; cvičenie na koni je mužskou disciplínou gymnastického viacboja
4. neodb. ▶ šachová figúrka pohybujúca sa po poliach do tvaru písmena L, šach. jazdec: biely, čierny k.; ťahať, pohybovať koňom; Mrak, ktorý visel nad televíznou anténou na streche dievčenského internátu, formoval sa do tvaru šachového koňa. [Ľ. Petraško]
5. fyz. ▶ stará jednotka výkonu, konská sila: historický pretekársky automobil s motorom s výkonom 35 koní
fraz. bežať ako splašený kôň veľmi rýchlo utekať, ísť; byť veľký/mocný ako kôň byť veľmi veľký, veľmi silný; byť uťahaný/unavený ako kôň byť veľmi vyčerpaný; kopať ako kôň kopať silno (a bolestivo pre zasiahnutú osobu); prísť ako na koni prísť, dostaviť sa veľmi rýchlo; rehotať sa ako kôň smiať sa s odkrytými zubami a hlasno; robiť/drieť ako kôň ťažko a veľa pracovať; trpieť ako kôň veľmi trpieť; zbiť niekoho ako koňa veľmi zbiť, nabiť niekoho; ani štyri páry koní ho nedohonia ide veľmi rýchlo, veľmi sa ponáhľa; publ. biely kôň bezúhonný človek nastrčený členmi organizovaného zločinu pri nelegálnych obchodoch; byť na koni mať pocit istoty, prevahy, sebavedomia; čierny kôň [zápasu, pretekov, volieb] tajný tromf, favorit; hľadať princa na bielom koni al. čakať na princa na bielom koni (o dievčati, o žene) túžiť po ideálnom, vysnívanom životnom partnerovi, mať často nereálne očakávania; hľadieť na niekoho al. rozprávať sa s niekým z vysokého koňa byť namyslený, povýšený; mať IQ hojdacieho koňa mať nízky inteligenčný kvocient, byť hlúpy; nedostane ho tam ani pár/ani párom koní o situácii, keď niekto nechce niekam za žiadnych okolností ísť; staviť na jediného koňa mať jediného favorita; staviť na správneho/nesprávneho koňa rozhodnúť sa pre správnu, nesprávnu osobu, konať správne al. nesprávne; to je aj na koňa veľa/mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; trójsky kôň lesť, úskok (podľa gréckej mytológie, keď sa Odyseus so svojím vojskom dostal do opevnenej Tróje v obrovskom drevenom koni); vysadiť niekoho na koňa dať niekomu moc; vziať niekoho na koňa posadiť si, obyč. dieťa, obkročmo na plecia ◘ parem. darovanému koňovi na zuby nepozeraj nekritizuj darovanú vec; keď kôň zdochýna, najväčšmi kope al. zdochýnajúci kôň najviac kope najviac sa človek bráni v bezvýchodiskovej situácii, keď je bezmocný; kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť, nikto nie je neomylný, dokonalý; od roboty [aj] kone dochnú človek by sa nemal preťažovať; prišiel/príde Martin na bielom koni prvý sneh okolo 11. novembra
zdrob.koník1; zdrob.koníček; konisko -ka pl. N -ká G konísk s., v sg. i m. zvel. k 1, 2: tučný, zavalitý k.; mohutné koniská dupocú kopytami; Neváhali odbúrať ani hradby, len aby konisko prešlo cez úzku bránu. [Milan Ferko]

koníček p. záľuba 1


záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šitíkoníček: jeho koníčkom je zbieranie známokhobby: venovať sa svojmu hobbyhovor. pasia: mať pasiu v niečommánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mániachúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťkyhovor. slabá stránkazáujem: filatelistické záujmyláska: hudba je jeho láska

2. p. radosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

koníček p. kôň


kôň, koňa, 6. p. o koňovi, na koni, mn. č. kone, koní m.

1. domáce ťažné zviera, jednokopytník: ťažný k., jazdecký k., vraný, biely k., vysadnúť na k-a, sedieť na k-i, zapriahnuť k-e, orať na k-och, pošibať, poháňať k-e, podkuť k-e;

pren. vulg. nadávka hlúpemu človeku

expr. zbiť niekoho ako koňa veľmi; expr. robiť ako kôň veľa; byť na koni byť si istý niečím, byť sebavedomý, tešiť sa z úspechu; darovanému koňovi sa na zuby nehľadí (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať; ľud. svätý Martin prichodí na bielom koni na Martina (11. XI.) obyčajne padá sneh; hovor. pýtať sa na k-a, vziať chlapca na k-a o nosení detí na pleciach;

2. druh telocvičného náradia: cvičiť na k-i, skákať cez k-a;

3. hovor. drevený stojan na pílenie dreva;

konský príd. k 1: k. chvost, k-á hriva, k-é mäso, k-é kopyto, k. záprah;

koník1, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr. k 1, 3;

koníček, -čka, mn. č. -čky m.

1. zdrob. expr. k 1 malý, slabý, chatrný kôň al. milý, obľúbený kôň; detská hračka; pren. hrať sa na k-a druh detskej hry;

2. hovor. záľuba: jeho koníčkom bolo zemské právo (Taj.)

Morfologický analyzátor

koníček podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) koníček; (bez) koníčka; (ku) koníčkovi; (vidím) koníčka; (o) koníčku, koníčkovi; (s) koníčkom;

podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) koníček; (bez) koníčka; (ku) koníčku; (vidím) koníček, koníčka; (o) koníčku; (s) koníčkom;

(dva) koníčky; (bez) koníčkov; (ku) koníčkom; (vidím) koníčky; (o) koníčkoch; (s) koníčkami;

koníček
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) koníček ho zrekonštruoval. „Je to môj koníček . Tie časy by som nechcel zažiť,“
G (bez) koníčka Čepanovi v rámci jeho zberateľského koníčka bolo okrem zberu paleontologických
D (ku) koníčku ich má vyše tridsať. K hlavnému koníčku , pri ktorom chce ostať celý život,
A (vidím) koníčka a šoubiznis považoval iba za koníčka , život však bral vážne. Vášnivo
A (vidím) koníček si vždy chcela prečítať, a aj koníček , ak by sa pre nejaký rozhodla.
L (o) koníčku „Má nejaký koníček?“ „O takom koníčku som ešte nepočul,“ odvetil Pinkus.
I (s) koníčkom keďže varenie je mojím veľkým koníčkom a podľa slov môjho okolia mi to
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) koníčky zájdem. To sú moje tri hlavné koníčky .“ Môžu si pozrieť zaujímavé živé
G (bez) koníčkov svadbe sa vzdal extravagantných koníčkov a vstúpil do „sveta veľkých
D (ku) koníčkom čase venuje nejakému športu alebo koníčkom . Najčastejšie sú to futbal, hokej,
A (vidím) koníčky si popri práci čas na nejaké koníčky ? Teším sa, ak si nájdem trochu
L (o) koníčkoch diplomovej a bakalárskej práce. Pri koníčkoch môžete byť stručnejší, napríklad
I (s) koníčkami čakám na dievčatá, so zaujímavými koníčkami . Nie vždy však prídu. Niekedy

koníček
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) koníček
G (bez) koníčka
D (ku) koníčkovi
A (vidím) koníčka
L (o) koníčkovi
I (s) koníčkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) koníčky
G (bez) koníčkov
D (ku) koníčkom
A (vidím) koníčky
L (o) koníčkoch
I (s) koníčkami

koníček
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) koníček zvolili iného predsedu. A ten náš koníček potom ešte chvíľu na družstve
G (bez) koníčka spomínajú niektoré názvy viech U koníčka , U zeleného stromu, U Demoviča,
D (ku) koníčkovi koníčkovi podkova, odpadla mi koníčkovi podkova. Lenže ma ty, môj koníčku,
A (vidím) koníčka jazde ani reči. Tlač, Janíčko, koníčka do dediny. Ešteže som sa tu ráno
L (o) koníčku odhodil, aby ju na chrbte ako na koníčku nosil“. Oveľa viac fantázie mali
L (o) koníčkovi od Jany Michalovičovej či O koníčkovi Budíčkovi s textom Tomáša Ďurovku
I (s) koníčkom skryté myšlienky. Rozpráva sa s koníčkom o svojich škriepkach s mamou,
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma {case_out} {case_out} {case_out}
N (štyri) koníčky na štarte. „Ako hovoria koníčky ?“ spýtala sa Maggie. „Ihahahá!
G (bez) koníčkov priblížil želanie nepokojných koníčkov v ťažkých časoch hladu a smädu:
{caseletter} - 0
{caseletter} - 0
A (vidím) koníčky prírody k jej „deťom " prinútil koníčky , aby si samy hľadali záchranu:
{caseletter} - 0
I (s) koníčkami chceli obrobiť so štyrmi - piatimi koníčkami . Vravím predsedovi: čuj, predseda,

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KONÍČEK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 219×, celkový počet lokalít: 42, najčastejšie výskyty v lokalitách:
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 52×;
ĽUBORČA (obec NEMŠOVÁ), okr. TRENČÍN – 29×;
NEMŠOVÁ, okr. TRENČÍN – 23×;
KĽÚČOVÉ (obec NEMŠOVÁ), okr. TRENČÍN – 15×;
BECKOV, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 11×;
HORNÉ SRNIE, okr. TRENČÍN – 11×;
NOVÁ DUBNICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 7×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 6×;
SOBLAHOV, okr. TRENČÍN – 4×;
BORČICE, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

koníček: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor