kôň koňa L o koňovi, na koni mn. N a A kone G koní, v pren. a 2. význ. -ov m.
1. domáce zviera použ. na ťahanie al. jazdenie; jeho samec, zool. Equus: ťažný k., dostihový k., zapriahnuť, osedlať k-a, k. erdží;
pren. hrub. nadávka mužovi, chlapcovi
2. vec tvarom pripomínajúca koňa (druh stojana, telocvičné náradie ap.): k. na pílenie dreva; cvičiť na k-i
● expr.: robiť, drhnúť ako k. ťažko; zbiť niekoho ako k-a veľmi; byť na k-i byť si istý, byť sebavedomý; k. má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť; → darovanému k-ovi nehľaď na zuby;
konský príd. k 1: k-á hriva, k-é mäso; k. záprah
● o k-ú hlavu (vpredu ap.) o kúsok;
koník -a L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.
1. zdrob. k 1, 2
2. škodlivý lúčny hmyz, zool. Oedipodium;
koníček -čka L -ovi, na k-u mn. N a A -y m.
1. zdrob. ku koník
2. A -a/-ček D a L -u záľuba, hobby: venovať sa svojmu k-u;
konisko -a -nísk s. i m. zvel.
koníček p. záľuba 1
záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šití • koníček: jeho koníčkom je zbieranie známok • hobby: venovať sa svojmu hobby • hovor. pasia: mať pasiu v niečom • mánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mánia • chúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťky • hovor. slabá stránka • záujem: filatelistické záujmy • láska: hudba je jeho láska
2. p. radosť
koníček p. kôň
kôň, koňa, 6. p. o koňovi, na koni, mn. č. kone, koní m.
1. domáce ťažné zviera, jednokopytník: ťažný k., jazdecký k., vraný, biely k., vysadnúť na k-a, sedieť na k-i, zapriahnuť k-e, orať na k-och, pošibať, poháňať k-e, podkuť k-e;
pren. vulg. nadávka hlúpemu človeku
● expr. zbiť niekoho ako koňa veľmi; expr. robiť ako kôň veľa; byť na koni byť si istý niečím, byť sebavedomý, tešiť sa z úspechu; darovanému koňovi sa na zuby nehľadí (prísl.) hodnota daru sa nemá posudzovať; ľud. svätý Martin prichodí na bielom koni na Martina (11. XI.) obyčajne padá sneh; hovor. pýtať sa na k-a, vziať chlapca na k-a o nosení detí na pleciach;
2. druh telocvičného náradia: cvičiť na k-i, skákať cez k-a;
3. hovor. drevený stojan na pílenie dreva;
konský príd. k 1: k. chvost, k-á hriva, k-é mäso, k-é kopyto, k. záprah;
koník1, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr. k 1, 3;
koníček, -čka, mn. č. -čky m.
1. zdrob. expr. k 1 malý, slabý, chatrný kôň al. milý, obľúbený kôň; detská hračka; pren. hrať sa na k-a druh detskej hry;
2. hovor. záľuba: jeho koníčkom bolo zemské právo (Taj.)
(jeden) koníček; (bez) koníčka; (ku) koníčkovi; (vidím) koníčka; (ó) koníček!; (o) koníčku, koníčkovi; (s) koníčkom;
(jeden) koníček; (bez) koníčka; (ku) koníčku; (vidím) koníček, koníčka; (ó) koníček!; (o) koníčku; (s) koníčkom;
(štyri) koníčky; (bez) koníčkov; (ku) koníčkom; (vidím) koníčky; (ó) koníčky!; (o) koníčkoch; (s) koníčkami;