kóma -y ž. lek. hlboké bezvedomie
kóma -y ž. ‹g› lek., psych. hlboké bezvedomie pri ťažších poruchách látkovej premeny so stratou voľnej činnosti akéhokoľvek druhu;
komatózny príd.: k. stav
koma1 -y ž. ‹g› lingv. zried. čiarka ako rozdeľovacie znamienko; hud. čiarka označujúca frázovanie v speve a v hre na dychových nástrojoch, miesto pre vdych
koma2 -y ž. ‹g›
1. opt. chyba zobrazovacích optických prístrojov prejavujúca sa neostrosťou a nesúmernosťou obrazov
2. astron. plynný obal jadra kométy, vlas, chvost
3. hud. malý akustický rozdiel, ktorý sa prejavuje pri matematickom určovaní približne rovnakých výšok tónov: pytagorejská k. rozdiel medzi dvanástimi kvintami a siedmimi oktávami; syntonická k. rozdiel pytagorejskej a prirodzenej tercie
kóma, -y ž. lek. stav hlbokého bezvedomia;
komatózny príd.: k. stav v ktorom chorý upadá do bezvedomia
(jedna) kóma; (bez) kómy; (ku) kóme; (vidím) kómu; (ó) kóma!; (o) kóme; (s) kómou;
(tri) kómy; (bez) kóm; (ku) kómam; (vidím) kómy; (ó) kómy!; (o) kómach; (s) kómami;