koleno1 -a -lien s.
1. kĺb spájajúci stehno s predkolením: ohnúť nohu v k-e, posadiť si dieťa na k-á; blata po k-á veľa; podlamujú sa mu k-á i pren. je slabý; hodiť sa pred niekým na k-á i fraz.; robiť niečo na k-e improvizovane; bravčové k.
2. časť oblečenia v mieste kolien: vyduté, zodraté k-á (na nohaviciach)
3. ohnutá časť, ohyb: k. rúry
● expr.: hlava ako k. lysá, holá; padať pred niekým na k-á a) úpenlivo prosiť b) klaňať sa; zraziť niekoho na k-á pokoriť; nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu; prehnúť cez k. zbiť; → zodrať si nohy po k-á; na staré k-á v starobe;
kolenový, kolenný príd.: k. kĺb;
kolienko -a -nok s.
1. zdrob. ku koleno: údené k.
2. uzol na steble
3. obyč. mn. kolienka druh cestoviny: dusené mäso s k-mi
koleno2 -a s. zastar. al. expr. pokolenie: rodina z desiateho k-a vzdialená
generácia 1. biologicky a časom zrodenia príbuzná skupina jednotlivcov • pokolenie: generácie, pokolenia včiel • potomstvo: vychovávať potomstvo • zastar. al. expr. koleno: rodina z deviateho kolena
2. potomci jednej dvojice rodičov • pokolenie: v dome bývajú dve generácie, pokolenia • rod (spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov): je to starý rod
3. vrstva ľudí spojených vekom, zmýšľaním, činnosťou • pokolenie: mladá generácia, povojnové pokolenie
koleno1 p. ohyb 1
koleno2 p. generácia 1
ohyb 1. zohnutá časť niečoho • záhyb • zakrivenie: ohyb, záhyb potrubia • koleno: koleno rúry
2. p. zákruta
koleno1, -a, -lien str.
1. ohyb nohy, kĺb spájajúci stehno a lýtko: ohnúť nohu v k-e; pokrčiť, vystrieť k-á; pohupkávať sa v k-ách; rozbiť si k.; vhupol do snehu vyše kolien; kľaknúť (si) na k-á; vziať dieťa na k-á; k-á sa mi podlomili od ľaku, od hrôzy som klesol; trasú sa mu k-á od veľkého strachu; má bradu po k-á dlhú; nosí šaty nad k-á krátke; blata bolo po k-á veľa
● padnúť, hodiť sa, vrhnúť sa pred niekým na k-á a) klaňať sa niekomu, b) úpenlivo prosiť niekoho; prosil ho na k-ách úpenlivo; prinútiť, zraziť niekoho na k-á pokoriť, poraziť, premôcť; ohýbať h-á pred niekým uznávať zvrchovanosť, nadvládu niekoho; hovor. nesiaha mu ani po k-á nevyrovná sa mu (napr. významom, učenosťou ap.); na staré k-á v starobe; nohy si zodrať po k-á (napr. chodením, hľadaním) veľa chodiť za niečím, dlho hľadať niečo ap.; prehnúť niekoho cez k. (obyč. o deťoch) nabiť; má hlavu ako k. holú, lysú;
2. časť odevu priliehajúca na kolená: k-á na nohaviciach, na pančuchách; zodrať, roztrhať k-á; nosiť zaplátané k-á;
3. ohyb, zakrivená časť potrubia, rúry, trubice ap.: k. rúry; k. rieky zákruta;
kolenný príd. k 1: k. kĺb zhyb na kolene nohy;
kolenový príd. k 3: k-é koľajnice ohnuté, zakrivené;
kolienko, -a, -nok str.
1. zdrob. malé koleno;
2. bot. plné miesto v dutom steble obilnín a tráv, z ktorého vyrastajú výhonky: zárodočné, odnožovacie k.;
3. kuch. kus zvieracej nohy s kolenom: bravčové k-a, varené, údené k.
koleno2, -a str. arch. pokolenie, generácia: Prisahal pomstiť službu iných bohov až do štvrtého kolena. (Kuzm.) Do desiateho kolena všetko bolo haviarske. (Hor.); hovor. žart. sesternica v dvadsiatom kolene (Tim.) veľmi vzdialená príbuzná
(jedno) koleno; (bez) kolena; (ku) kolenu; (vidím) koleno; (ó) koleno!; (o) kolene; (s) kolenom;
(dve) kolená; (bez) kolien; (ku) kolenám; (vidím) kolená; (ó) kolená!; (o) kolenách; (s) kolenami;