kolár1 -a m. odborník na výr. kolies a iných drevených súčastí voza (najmä v min.; i samostatný živnostník);
kolársky príd.: k-a dielňa;
kolárstvo -a s. kolársky odbor
kolár2, kolárik -a m. -y m. tvrdý biely golier, kt. nosia kat. kňazi
kolárik -ka pl. N -ky, kolár2 -ra L -ri pl. N -re m. ⟨lat.⟩ cirk. ▶ tvrdý biely stojatý golierik, ktorý nosia katolícki duchovní: biely, kňazský k.; nosiť, zapnúť si k.
kolár1 -ra pl. N -ri m. ▶ (v minulosti) remeselník zaoberajúci sa výrobou kolies a iných drevených súčiastok na vozy, kolesár: vyučený k.; majster k.; cech kolárov
kolár, kolárik -a m. ‹l› tuhý, spredu celistvý biely golier (s čiernou al. fialovou náprsenkou), ktorý nosia katolícki kňazi
kolár, -a m. odborník na výrobu kolies a iných drevených súčiastok voza;
kolársky príd.: k-a práca, k-e remeslo;
kolárstvo, -a str.
1. zamestnanie kolára;
2. kolárska živnosť, kolársky podnik
(jeden) kolár; (bez) kolára; (ku) kolárovi; (vidím) kolára; (ó) kolár!; (o) kolárovi; (s) kolárom;
(dvaja) kolári; (bez) kolárov; (ku) kolárom; (vidím) kolárov; (ó) kolári!; (o) kolároch; (s) kolármi;