kolár1 -a m. odborník na výr. kolies a iných drevených súčastí voza (najmä v min.; i samostatný živnostník);
kolársky príd.: k-a dielňa;
kolárstvo -a s. kolársky odbor
kolár2, kolárik -a m. -y m. tvrdý biely golier, kt. nosia kat. kňazi
kolár -ra L -ri pl. N -re m. (tvrdý kňazský golier)
kolár -ra pl. N -ri m. (remeselník)
kolárik -ka pl. N -ky, kolár2 -ra L -ri pl. N -re m. ⟨lat.⟩ cirk. ▶ tvrdý biely stojatý golierik, ktorý nosia katolícki duchovní: biely, kňazský k.; nosiť, zapnúť si k.
kolár1 -ra pl. N -ri m. ▶ (v minulosti) remeselník zaoberajúci sa výrobou kolies a iných drevených súčiastok na vozy, kolesár: vyučený k.; majster k.; cech kolárov
kolár, kolárik -a m. ‹l› tuhý, spredu celistvý biely golier (s čiernou al. fialovou náprsenkou), ktorý nosia katolícki kňazi
kolár, -a m. odborník na výrobu kolies a iných drevených súčiastok voza;
kolársky príd.: k-a práca, k-e remeslo;
kolárstvo, -a str.
1. zamestnanie kolára;
2. kolárska živnosť, kolársky podnik
kolár m. čiast. strsl i zsl remeselník vyrábajúci kolesá a iné drevené súčiastky voza: Kolár nám urobeu̯ nové kolesá na vos (Návojovce TOP); Zu̯ámau̯ gréfi, moseu̯ ít ke kou̯árovi (Jablonové MAL)
kolár m kto robí kolesá a iné drevené súčiastky na voz: Cristoff Menhartt, kolar (TRNAVA 1569); bednary, kolary, smolary (s. l. 1611); kolaru, čuo kolesa wrtal (KRUPINA 1695); kowačž a kolar (TRENČÍN 1729) P. atpn Mathey Kolarz (ŽK 1489); -ov príd privl: (Krista nazývali) synem kolarowjm (CS 18. st); -sky príd: kolarskych mistrou (B. BYSTRICA 1617 CM); nebozgecze kolarske (TRENČÍN 1713); kolarske remeslo (KRUPINA 1721); kolárska robota (KS 1763); -stvo [-o, -í] s kolárska dielňa: materiaria fabrica: tesárstwi, -stwo, stolárstwi, -stwo, kolárstwi, -stwo; carpentaria fabrica: kolárstwo, kolarňa (KS 1763); -ik dem: P. atpn Mattheus Kolarik (N. MESTO n. V. 1690)