kohúť1, -a, mn. č. -y m.
1. samec kurovitých vtákov (sliepky, jarabice, bažanta, tetrova ap.): plemenný k., vykŕmený k., kikiríkanie, spev k-a; zarezať k-a; galský k. symbol Francúzska
● bijú sa ako k-y o dvoch ľuďoch, ktorí sa často bijú; o veľkých bitkároch; nasršený ako k., červený ako k. od hnevu; dva k-y al. dvaja k-i na jednom smetisku o súperoch; červený k. na streche požiar: Bežte domov, lebo vám červený kohút na streche zakikiríka (Vaj.) chytí sa dom. Už aj na streche kaštieľa sedel červený kohút (Urbk.) horelo;
pren. zosob. mn. č. -i a) záletný muž, sukničkár: Gróf bol hrozný kohút, každá peknejšia ženská musela byť najprv jeho. (Karv.); b) o človeku, ktorý sa ľahko necháva uniesť hnevom: Chlapci obstanú dvoch napaprčených kohútov (Al.) bijúcich sa chlapcov; c) o pyšnom, nafúkanom človeku: Ešte pred rokom sa musel plaziť po bruchu a teraz pozri — aký kohút. (Min.)
2. zariadenie zabraňujúce vnikaniu vetra do komína; plechová ozdoba na strechách znázorňujúca kohúta;
kohútí, -ia, -ie príd. k 1: k. spev s. kohútov; k-ie pero z chvosta kohúta; k-ie zápasy z. kohútov, obľúbený šport v niektorých krajinách; šport. k-ia váha ľahká váha v boxe;
kohútik1, -a, mn. č. -y m. zdrob. expr.
kohút2, -a, 6. p. -e m. uzáver vývodu tekutiny al. plynu, častejšie kohútik: plynový k.; vypúšťací, regulačný k.;
kohútový príd.: tech. k. rozvod pomocou kohúta