kocka, -y, -ciek ž.
1. geom. teleso, ktorého šesť štvorcových stien zviera medzi sebou pravý uhol;
neodb. teleso podobné kocke: k. cukru, krájať ovocie, cesto, mäso na k-y; polievkové k-y polievkové korenie balené do kociek
● vyjadriť, povedať niečo v k-e stručne, zhustene;
2. obyč. v mn. č. kocky druh detských hračiek s nalepenými obrázkami na skladanie. skladať, stavať k-y; dom, hrad z kociek;
3. pomôcka pri rozličných hrách s očíslovanými stenami (hráč ňou hádže po rovnej ploche a sleduje, na ktorom čísle sa zastaví): hra na (v) k-y, hrať na (v) k-y, hodiť k-u
● kniž. k-y sú hodené je urobený rozhodný krok; postaviť všetko na jednu k-u riskovať úspech al. neúspech spoľahnutím sa na jednu vec; k. sa zvrtla šťastie sa obrátilo;
4. hovor. štvorcový al. štvoruholníkový vzor votkaný al. vytlačený na látke: pekná, pestrá k. kockovaná látka;
kockový príd.: k. cukor v kockách; k-á vzorka na látke; k-á dlažba z kociek;
kocôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
kočka, správ. mačka