kocúr -a mn. N a A -y m. samec mačky: pren. expr. starý k. záletný muž
● maškrtný ako k. veľmi;
kocúrik -a mn. N a A -y m. zdrob.
kocúr -ra m. 1. pl. N a A -ry A hovor. i -rov ▶ samec mačky: veľký tučný čierny, hrdzavý k.; k. si spokojne pradie; kŕmiť, hladkať kocúra; máme doma mačku a kocúra; Ale čelo zvraštil a žmurkal ani kocúr na sviečku. [P. Hajdúk]; pren. Oči mal ako marcový kocúr. [A. Chudoba] žiadostivé □ Kocúr v čižmách postava z rovnomennej rozprávky 2. pl. N -ri expr. ▶ obyč. starší muž obľubujúci ľúbostné dobrodružstvá; starší záletný muž (často v nadávkach): letní plážoví kocúri sú trochu na posmech; Ani sa nenazdá a bude z neho starý plešatý kocúr, nehanebný strašivták. [P. Dvořák]; Stretli sa im pohľady. Otcov hovoril: Nie je trochu výstredná, syn môj? A on mu odpovedal: Len sa nepretvaruj, starý kocúr. [V. Mináč] ◘ fraz. maškrtný ako kocúr veľmi maškrtný; ozývať sa/priasť ako marcový kocúr dvoriť niekomu; preťahovať sa ako kocúr na priedomí al. priasť ako kocúr byť spokojný; vytrieť niekomu kocúra a) predstihnúť niekoho v niečom b) oklamať niekoho ◘ parem. aj dobrému kocúrovi myš ušmykne ani šikovnému sa vždy všetko nepodarí, každý sa môže pomýliť; [keď] kocúr nie je doma, myši majú hody/bál bez dozoru sa uvoľňuje disciplína ▷ zdrob. ↗ kocúrik; kocúrisko -ka pl. N -ká G -risk s., v sg. i m. zvel.: riadne vypasené k.; lenivý, nenásytný k.; Cez otvor vidno, ako sa tam vyvaľujú kocúriská. [V. Ferko]; Ty kocúrisko, stále nemáš rozum! [M. Švec]
kocúr samec mačky • hypok. murko • zried. máčik (Kukučín)
záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletník • expr. donchuan • hovor. expr. frajer • hovor. pejor.: sukničkár • frajerkár • expr. (starý) kocúr • expr. zried. zásterkár (Vajanský) • iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života)
kocúr, -a, mn. č. -y m. samec mačky: túlavý k., strakatý k.; maškrtný ako k.;
pren. o záletnom mužovi: starý k., záletný k.
● čierny k. prebehol cez cestu pre poverčivých znak nešťastia; hovor. vytrieť niekomu k-a vyhrešiť al. nabiť niekoho;
kocúrik, -a, mn. č. -y/-ovia m. zdrob. expr.
(jeden) kocúr; (bez) kocúra; (ku) kocúrovi; (vidím) kocúra; (ó) kocúr!; (o) kocúrovi; (s) kocúrom;
(tri) kocúry; (bez) kocúrov; (ku) kocúrom; (vidím) kocúry; (ó) kocúry!; (o) kocúroch; (s) kocúrmi;