koža, -e, -í ž.
1. bez mn. č. povrchové pletivo, blanitý povrch tela vyšších živočíchov: ľudská k. pokožka, mať bielu, jemnú, opálenú, zapálenú k-u; husia k. od zimy zhrubnutá pokožka; stiahnuť, odrať kožu zo zajaca, had sa vyzlieka zo starej k-e
● je len kosť a koža veľmi chudý; premoknúť až do k-e (na k-u) celkom; skúsil to na vlastnej k-i sám to prežil; hovor.: nevprace, nevmestí sa do k-e je samopašný; ide z k-e vyskočiť je veľmi netrpezlivý; mať hrubú (hrošiu) k-u veľa zniesť; nie je vo svojej k-i necíti sa dobre; báť sa o svoju k-u o svoje postavenie, o život; odrať niekoho z poslednej k-e všetko mu vziať, ožobráčiť ho; neujde so zdravou k-ou bez úrazu, dostane výprask; reve, akoby ho z k-e dral veľmi;
2. vypracovaná i nevypracovaná koža al. kožušina zvierat: bravčová, hovädzia, teľacia, kozia k., hadia, jašteričia k.; medvedia, barania k. kožušina, vypracovať, farbiť k-u;
3. hovor. hustejší povlak na povrchu niektorých pokrmov: k. na lekvári, na mlieku, na káve;
kožný príd. k 1: k. pór, k-á choroba, k-á cieva, k-é farbivo