koštiaľ -a m. expr. kosť: ohrýzať k-e;
koštialik -a m. zdrob.
koštiaľ -ľa pl. N -le G -ľov m. expr. ▶ pevné tvrdé tkanivo tvoriace základnú opornú časť tela stavovcov, kosť; kus kosti: obhrýzať koštiale; pooberať mäso z koštiaľov; vyhodiť koštiale a zvyšky jedál do smetiaka; Zdrapila koštiale zo sliepky a štuchala ma nimi pod rebrá. [J. Balco]; Konečne sa zjavil poklad - v podobe bielych vysušených koštiaľov. [Š. Žáry]; pren. Aj dnes sa nájde mnoho zdanlivo serióznych ľudí, ktorí sú ochotní obhrýzať tento koštiaľ až do krajnosti. [R. Chmel] nepatrnú, bezvýznamnú časť niečoho ◘ fraz. pohýbať koštiaľmi precvičiť si telo, rozhýbať sa ▷ koštialik -ka pl. N -ky m. zdrob.: kuracie koštialiky; Hodil do oživenej pahreby aj posledný koštialik. [H. Zelinová]
koštiaľ, -a, mn. č. -le m. hovor. expr.
1. kosť, kus kosti: ohrýzať k-e; spráchnivejú synov koštiale (Sládk.)
● rujú sa ako psi na koštiali hádajú sa o zisk; Hľadieva na svet nechápavo ako vrana do koštiaľa. (Gab.)
2. drevnatý koreň kapusty al. kalerábu, hlúb;
koštiaľový príd.;
koštialik, -a m. zdrob.
(jeden) koštialik; (bez) koštialika; (ku) koštialiku; (vidím) koštialik; (ó) koštialik!; (o) koštialiku; (s) koštialikom;
(dva) koštialiky; (bez) koštialikov; (ku) koštialikom; (vidím) koštialiky; (ó) koštialiky!; (o) koštialikoch; (s) koštialikmi;