koštiaľ -a m. expr. kosť: ohrýzať k-e;
koštialik -a m. zdrob.
koštiaľ, -a, mn. č. -le m. hovor. expr.
1. kosť, kus kosti: ohrýzať k-e; spráchnivejú synov koštiale (Sládk.)
● rujú sa ako psi na koštiali hádajú sa o zisk; Hľadieva na svet nechápavo ako vrana do koštiaľa. (Gab.)
2. drevnatý koreň kapusty al. kalerábu, hlúb;
koštiaľový príd.;
koštialik, -a m. zdrob.
(jeden) koštialik; (bez) koštialika; (ku) koštialiku; (vidím) koštialik; (ó) koštialik!; (o) koštialiku; (s) koštialikom;
(štyri) koštialiky; (bez) koštialikov; (ku) koštialikom; (vidím) koštialiky; (ó) koštialiky!; (o) koštialikoch; (s) koštialikmi;