koštiaľ -a m. expr. kosť: ohrýzať k-e;
koštialik -a m. zdrob.
koštiaľ -ľa pl. N -le G -ľov m.
koštiaľ -ľa pl. N -le G -ľov m. expr. ▶ pevné tvrdé tkanivo tvoriace základnú opornú časť tela stavovcov, kosť; kus kosti: obhrýzať koštiale; pooberať mäso z koštiaľov; vyhodiť koštiale a zvyšky jedál do smetiaka; Zdrapila koštiale zo sliepky a štuchala ma nimi pod rebrá. [J. Balco]; Konečne sa zjavil poklad - v podobe bielych vysušených koštiaľov. [Š. Žáry]; pren. Aj dnes sa nájde mnoho zdanlivo serióznych ľudí, ktorí sú ochotní obhrýzať tento koštiaľ až do krajnosti. [R. Chmel] nepatrnú, bezvýznamnú časť niečoho ◘ fraz. pohýbať koštiaľmi precvičiť si telo, rozhýbať sa ▷ koštialik -ka pl. N -ky m. zdrob.: kuracie koštialiky; Hodil do oživenej pahreby aj posledný koštialik. [H. Zelinová]
kosť 1. pevné tkanivo slúžiace ako nosná časť tela stavovcov al. ako ochranný kryt dôležitých orgánov • expr. koštiaľ: ohrýzať kosti, koštiale
2. p. dievča 1
koštiaľ p. kosť 1
koštiaľ, -a, mn. č. -le m. hovor. expr.
1. kosť, kus kosti: ohrýzať k-e; spráchnivejú synov koštiale (Sládk.)
● rujú sa ako psi na koštiali hádajú sa o zisk; Hľadieva na svet nechápavo ako vrana do koštiaľa. (Gab.)
2. drevnatý koreň kapusty al. kalerábu, hlúb;
koštiaľový príd.;
koštialik, -a m. zdrob.
koštiaľ m. strsl, miest. jzsl kosť: Tak sa posekaľi košťiaľe (Drienovo KRU); Tašla voda, ešťe čajdok aj košťiale z eneho barana (Čelovce MK); Ot košča̋lä najlepšva mäso (Brusník REV); Psom jako dicki nechali koščiale (Brezová p. Brad. MYJ); koštál (Lukáčovce HLO) L. masť s košťiala (Parížovce LM) - špik F. enom koščále temu trčá (Skalica) - je to veľmi chudé; naďúga aňi vrana do koštiaľa (Mošovce MAR) - zvedavo nakúka; kúšú sa jako psi pri koščáli (Bošáca TRČ) - svária sa; koštiaľový príd.: Celá loška bula košča̋lová (Kameňany REV) L. košča̋loví bičak (Nandraž REV) - s kostenou rúčkou; koštialik m. zdrob. expr.: Skoro som preglgla tot košča̋lik (Kameňany REV); košťálik (Koniarovce TOP)
koštiaľ [-tiaľ, -ťáľ, -čál] m 1. kus kosti, kosť: kosstial na wahy držel (BREZNO 1673); kosstyale obhrizene len nechal (PUKANEC 1767); z dobytku wssecko gest dobre krome hnátu a kosstálu (HRK 1773) 2. stržeň, hlúb rastliny: caulis: kossczal zely (VT 1648); pastrnak ma kosstial twrdy (MT 17. st); kosstal z kapusty (LR1 17. st); caulis: zelini kosstal, hlub (AS 1728); scapus: kossťál (FO 1737) 3. kostrnka na perí: kosstial (husieho pera) priprawugeme rezáčkem (na písanie) (OP 1685) P. atpn Paulo Kosthal (v Kovarciach 1472); Simon Kosthyal (v Honte 1519); -ik [-ek] dem k 2: Krautstängelein: kosstálek (GrP 1771); pri bylinách hlaubek neb kosstálek (BH 1798)