košút -ta m.
košút -ta m. ⟨VM⟩ vin. profes. ▶ biela al. ružová odroda viniča (podľa maďarského politika L. Kossutha): Ak má niekto len košút a talian, nemôžeme o takom vinohradníkovi povedať, že jeho víno je najlepšie. [V. Šikula]
košút m. expr. kotrmelec: Prevracaľi košútou dolu trávňikom (Uľanka BB)
košút m (vyrezaný, vyškopený) cap: czapow anebo kossutow (ILAVA 1655); kozel gest kleštený cap (:košut:) (KoA 17. st) L. kozorožecz, diwj kossut (KoB 1666) zool kamzík vrchovský Rupicapra rupicapra P. atpn Coswth filius Math (v Turci 1263); x. tpn Villa Cusoud (Košúty 1214 CDSl); Cosuth falua (Košúty v Turci 1397); -ový príd: widela sem cžerta w cžernem kossutowem spusobu (KRUPINA 1695) v podobe čierneho capa