kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda
kočka -ky kočiek ž. ⟨čes.⟩ subšt. 1. ▶ pekná, príťažlivá žena, obyč. mladá, al. elegantne oblečená žena, fešanda: fantastická blond k.; zbaliť kočku; obzerať sa za mladými kočkami; mať rande so super kočkou; aká je z nej k. a) (o žene, o dievčati) zmenila výzor k lepšiemu b) vyrástla, dospela na krásnu ženu; Odolať takej kočke, to vám je dakedy poriadna fuška. [P. Andruška]; S toľkými kočkami sa ešte stretneš, ver mi to! Už sa nedurdi, čo sa stalo, stalo sa, ako medzi chlapmi. [KŽ 1964] 2. ▶ dievča al. mladá žena: Aj mne to vo dvojici lepšie pôjde a ona sa tlačí na intráku v jednej izbe s ďalšími tromi kočkami. [Vč 1982] 3. ▶ dievča, žena v ľúbostnom vzťahu k chlapcovi, k mužovi, milá, milenka: to je jeho k.?; svoju kočku si kde nechal?
kočka p. dievča 1
kočka, správ. mačka
(jedna) kočka; (bez) kočky; (ku) kočke; (vidím) kočku; (ó) kočka!; (o) kočke; (s) kočkou;
(tri) kočky; (bez) kočiek; (ku) kočkám; (vidím) kočky; (ó) kočky!; (o) kočkách; (s) kočkami;