kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;
kočišský príd.
kočiš -ša pl. N -ši m. ⟨maď.⟩ 1. ▶ kto poháňa a vedie záprah koní; syn. pohonič: panský k.; izba pre kočišov; súhra koňa s kočišom; starý k. na kozlíku drží v rukách opraty; poslať po kočiša; Vytrhol kočišovi bič a začal zvieratá mlátiť. [A. Lauček] 2. expr. ▶ neslušný, nekultúrny, nevychovaný človek, neokrôchanec: slovník kočišov; Veď nie sme národom kočišov a nekvalifikovaných stavebných robotníkov. [Sme 1996] ◘ fraz. nadávať/hrešiť/kliať ako kočiš vyslovovať veľmi hrubé, vulgárne nadávky; piť ako kočiš často a veľmi sa opíjať
kočiš kto poháňa záprah • pohonič • koniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár) • zastar. vozník (J. Kráľ)
kočiš, -a m. kto poháňa kone (obyč. ako zamestnanie): panský k., družstevný k.;
kočišský príd.: k. oblek pre kočiša; pren. pejor. k-é nadávky, k-é správanie nezdvorilé, hrubé
(jeden) kočiš; (bez) kočiša; (ku) kočišovi; (vidím) kočiša; (ó) kočiš!; (o) kočišovi; (s) kočišom;
(štyria) kočiši; (bez) kočišov; (ku) kočišom; (vidím) kočišov; (ó) kočiši!; (o) kočišoch; (s) kočišmi;