kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;
kočišský príd.
kočiš kto poháňa záprah • pohonič • koniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár) • zastar. vozník (J. Kráľ)
kočiš, -a m. kto poháňa kone (obyč. ako zamestnanie): panský k., družstevný k.;
kočišský príd.: k. oblek pre kočiša; pren. pejor. k-é nadávky, k-é správanie nezdvorilé, hrubé
(jeden) kočiš; (bez) kočiša; (ku) kočišovi; (vidím) kočiša; (ó) kočiš!; (o) kočišovi; (s) kočišom;
(štyria) kočiši; (bez) kočišov; (ku) kočišom; (vidím) kočišov; (ó) kočiši!; (o) kočišoch; (s) kočišmi;