knieža -aťa mn. -atá -at s., v jedn. N i m.
1. hist. náčelník kmeňa, panovník: údelné k.; nitrianske (-y) k. Pribina; veľkomoravské (-ý) k. Rastislav
2. príslušník vysokej šľachty;
kniežací príd.: k. rod, k. titul, k. dvor
knieža -žaťa pl. N -žatá G -žat s., v sg. N i m. 1. ▶ pôvodne náčelník kmeňového zväzu, potom vládca, panovník kniežatstva, neskôr príslušník vyššej šľachty: nitrianske, nitriansky k. Pribina; vládnuce k. sa volilo na rodovom zhromaždení; povstanie pod vedením sedmohradského kniežaťa Františka II. Rákociho; kniežatá habsburského rodu; monacké, lichtenštajnské k.; erby kniežat; k. Andrej Bolkonskij z románu Vojna a mier □ hist. údelné knieža (v ranom stredoveku) obyč. mladší člen panovníckeho rodu, ktorý dostal do správy časť krajiny, údel; duchovné knieža označenie kurfirsta oprávneného voliť cisára Svätej rímskej ríše nemeckého národa; cirk. cirkevné knieža vysoko postavený cirkevný hodnostár; Knieža pokoja Ježiš Kristus; knieža nebeského vojska svätý Michal archanjel 2. iba sg. ▶ vysoký šľachtický titul v niektorých krajinách, získaný dedením al. povýšením do kniežacieho stavu (hierarchicky za veľkokniežaťom a pred grófom): udeliť niekomu titul k. ◘ fraz. kniž. knieža zla/tmy diabol ▷ kniežatko -ka -tiek s. zdrob. často iron.: Pri pohľade na princa z Tarnova je jasné, že pred nami nestojí nejaké nemecké kniežatko. [A. Hykisch]
knieža 1. p. panovník 2. p. šľachtic 1
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
knieža, -aťa, mn. č. -atá, -žat str., v jedn. č. i m.
1. hist. náčelník kmeňa, neskôr panovník u Slovanov: k. Rastislav, údelné k-á;
2. titul príslušníka vysokej šľachty;
3. cirk. vysoký cirkevný hodnostár: apoštolské, duchovné k.;
4. náb. o Kristovi al. o najvyšších anjeloch: k. vojska nebeského archanjel Michal; k. smrti o anjelovi; k. pokoja
(jeden) knieža;
(jedno) knieža; (bez) kniežaťa; (ku) kniežaťu; (vidím) knieža; (ó) knieža!; (o) kniežati; (s) kniežaťom;
(dve) kniežatá; (bez) kniežat; (ku) kniežatám; (vidím) kniežatá; (ó) kniežatá!; (o) kniežatách; (s) kniežatami;