kmeť -a mn. -ovia m. kniž. starec: múdry k.;
kmeťovský, kmetský príd.
kmeť -ťa pl. N -ťovia m. kniž. ▶ starý muž, obyč. s bohatými životnými skúsenosťami, starec: ctihodný, dôstojný k.; najstarší k. obce; Dnes je to kmeť so striebornou hlavou. [J. Kroner]
kmeť p. starec
starec starý muž: vyzerať ako starec • ded • dedo: starý, sivý ded, dedo • expr. starký: Čo porábate, starký? • expr.: dedko • deduško: Ako sa máte, dedko? • expr. zried. starúch (Švantner) • kniž. kmeť: múdry kmeť • pejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáň • pejor. plesnivec (v nadávkach)
kmeť, -a, mn. č. -ovia m. kniž. múdry starec; v rodovej spoločnosti hlava rodu: vážený k.;
kmeťovský i kmetský príd.: k. vek vysoký, úctyhodný; má k-é roky je starý; k-á múdrosť starecká, založená na dlhej skúsenosti
(jeden) kmeť; (bez) kmeťa; (ku) kmeťovi; (vidím) kmeťa; (ó) kmeť!; (o) kmeťovi; (s) kmeťom;
(štyria) kmeťovia; (bez) kmeťov; (ku) kmeťom; (vidím) kmeťov; (ó) kmeťovia!; (o) kmeťoch; (s) kmeťmi;