klíma -y ž. podnebie: vysokohorská k.;
pren. prostredie, ovzdušie: (ne)priaznivá (spoločenská) k.;
klimatický príd.: k-é podmienky; k-é kúpele využívajúce klímu ako liečebný prostriedok
klíma -my klím ž.
klíma -my klím ž. ⟨gr.⟩ 1. iba sg. ▶ dlhodobý charakter atmosférických podmienok na určitom území, priebeh teplôt, zrážok a pod. typických pre danú lokalitu, podnebie: globálna k.; mierne teplá horská k.; chladná alpská k.; zmeny zemskej klímy; negatívne ovplyvňovať klímu krajiny; živočích prispôsobený drsnej klíme; Vodná plocha pomáha zlepšeniu klímy v oblasti. [ŽP 2001] □ meteor. kontinentálna klíma podnebie vo vnútrozemí pevnín s veľkými teplotnými výkyvmi v rámci cyklu ročných období aj v priebehu striedania dňa a noci; oceánska, prímorská klíma klíma na pobrežiach, s menšími výkyvmi teplôt medzi dňom a nocou a medzi letom a zimou 2. iba sg. ▶ súhrn všetkých podmienok a okolností, v ktorých niekto žije al. v ktorých sa niečo uskutočňuje; povaha a podoba vzťahov človeka so svojím okolím; syn. ovzdušie, prostredie: spoločenská k.; zdravá rodinná k.; celková duchovná k. v spoločnosti; vytvárať priaznivú klímu na pracovisku; ovplyvňovať súčasnú politickú klímu □ ekon. index podnikateľskej klímy úroveň podnikateľských očakávaní; sociol. populačná klíma súbor sociálnych situácií, v ktorých sa partneri rozhodujú o svojom prvom al. ďalšom rodičovstve 3. hovor. ▶ zariadenie regulujúce teplotu a vlhkosť vzduchu a zabezpečujúce vetranie v uzavretých priestoroch, klimatizácia: dobre fungujúca k.; byť chorý z klímy; mať zapnutú, vypnutú klímu; nastaviť, vymeniť, čistiť klímu; sedieť rovno pod klímou je zdraviu škodlivé; v kancelárii máme pokazenú klímu
klíma -y ž. ‹g›
1. meteor., ekol. dlhodobý režim počasia podmienený energetickou bilanciou Zeme, atmosférickou cirkuláciou, charakterom povrchu Zeme s ľudskými zásahmi, podnebie: horská, vnútrozemská k.; poľn. pôdna k.
2. publ. pomery, situácia, prostredie: zlepšenie k-y na pracovisku;
klimatický príd.: k-é pomery oblasti; k-é kúpele využívajúce vhodné podnebie; poľn. k-á klasifikácia pôd spôsob triedenia pôd podľa priebehu pôdotvorných procesov charakterizovaných typickými pôdnymi horizontmi; meteor. k. normál určitá charakteristická hodnota meteorologickej veličiny na danom mieste a v danom čase;
klimaticky prísl.
klíma 1. p. podnebie 1 2. p. prostredie 1
podnebie 1. priemerný stav poveternostných pomerov v istej oblasti • klíma: vysokohorské podnebie, vysokohorská klíma • zastaráv. povetrie: lekár mu odporúčal zmenu povetria
2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou • anat. palátum • zried. nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce
3. p. baldachýn
prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klíma • ovzdušie: kamarátske ovzdušie • pomery: politické pomery • okolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnosti • situácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovať • atmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosféra • pôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanie • okolie: vplývať na svoje okolie • kniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieu • zried. okružie (Rázus) • odb. médium: kvapalné médium
2. p. okolie 1
klíma, -y ž. podnebie: suchá, vlhká k., vnútrozemská, vysokohorská, tatranská k.; pren. kniž. politická, sociálna a kultúrna k. vojnových rokov (Mráz) pomery v spoločenskom dianí, ovzdušie; Zmenila sa duševná klíma v nej (Tat.) duševný stav;
klimatický príd.: k-é podmienky podnebné; k-é kúpele v ktorých sa lieči pôsobením vzduchu; k-á liečba pôsobením vzduchu;
klíma s gr podnebie: vjce se s nassj naturau srovnávagj (tí ľudia) magjcý s nami gednaké clima y gednaké povětřj (TS 1771)