Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj hssj subst priezviská

klíma -y ž. podnebie: vysokohorská k.;

pren. prostredie, ovzdušie: (ne)priaznivá (spoločenská) k.;

klimatický príd.: k-é podmienky; k-é kúpele využívajúce klímu ako liečebný prostriedok

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
klíma ‑y ž.; klimatický; klimaticky prísl.

klíma -my klím ž.

klíma -my klím ž. ⟨gr.⟩ 1. iba sg.dlhodobý charakter atmosférických podmienok na určitom území, priebeh teplôt, zrážok a pod. typických pre danú lokalitu, podnebie: globálna k.; mierne teplá horská k.; chladná alpská k.; zmeny zemskej klímy; negatívne ovplyvňovať klímu krajiny; živočích prispôsobený drsnej klíme; Vodná plocha pomáha zlepšeniu klímy v oblasti. [ŽP 2001]meteor. kontinentálna klíma podnebie vo vnútrozemí pevnín s veľkými teplotnými výkyvmi v rámci cyklu ročných období aj v priebehu striedania dňa a noci; oceánska, prímorská klíma klíma na pobrežiach, s menšími výkyvmi teplôt medzi dňom a nocou a medzi letom a zimou
2. iba sg. ▶ súhrn všetkých podmienok a okolností, v ktorých niekto žije al. v ktorých sa niečo uskutočňuje; povaha a podoba vzťahov človeka so svojím okolím; syn. ovzdušie, prostredie: spoločenská k.; zdravá rodinná k.; celková duchovná k. v spoločnosti; vytvárať priaznivú klímu na pracovisku; ovplyvňovať súčasnú politickú klímuekon. index podnikateľskej klímy úroveň podnikateľských očakávaní; sociol. populačná klíma súbor sociálnych situácií, v ktorých sa partneri rozhodujú o svojom prvom al. ďalšom rodičovstve
3. hovor. ▶ zariadenie regulujúce teplotu a vlhkosť vzduchu a zabezpečujúce vetranie v uzavretých priestoroch, klimatizácia: dobre fungujúca k.; byť chorý z klímy; mať zapnutú, vypnutú klímu; nastaviť, vymeniť, čistiť klímu; sedieť rovno pod klímou je zdraviu škodlivé; v kancelárii máme pokazenú klímu

-ma/511251±2422 2.50: substantíva m. živ. N sg. 2758→2903
+50
−42
Obama/2113 dalajláma/196 Ogama/170 Klíma/0→145
+50
−42
Usáma/138 Benzema/47 Coma/45 Dalajláma/25 ma/20 (1/4)

klíma -y ž. ‹g›

1. meteor., ekol. dlhodobý režim počasia podmienený energetickou bilanciou Zeme, atmosférickou cirkuláciou, charakterom povrchu Zeme s ľudskými zásahmi, podnebie: horská, vnútrozemská k.; poľn. pôdna k.

2. publ. pomery, situácia, prostredie: zlepšenie k-y na pracovisku;

klimatický príd.: k-é pomery oblasti; k-é kúpele využívajúce vhodné podnebie; poľn. k-á klasifikácia pôd spôsob triedenia pôd podľa priebehu pôdotvorných procesov charakterizovaných typickými pôdnymi horizontmi; meteor. k. normál určitá charakteristická hodnota meteorologickej veličiny na danom mieste a v danom čase;

klimaticky prísl.

klíma 1. p. podnebie 1 2. p. prostredie 1


podnebie 1. priemerný stav poveternostných pomerov v istej oblasti • klíma: vysokohorské podnebie, vysokohorská klímazastaráv. povetrie: lekár mu odporúčal zmenu povetria

2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou • anat. palátumzried. nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce

3. p. baldachýn


prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klímaovzdušie: kamarátske ovzdušiepomery: politické pomeryokolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnostisituácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovaťatmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosférapôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanieokolie: vplývať na svoje okoliekniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieuzried. okružie (Rázus)odb. médium: kvapalné médium

2. p. okolie 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

klíma, -y ž. podnebie: suchá, vlhká k., vnútrozemská, vysokohorská, tatranská k.; pren. kniž. politická, sociálna a kultúrna k. vojnových rokov (Mráz) pomery v spoločenskom dianí, ovzdušie; Zmenila sa duševná klíma v nej (Tat.) duševný stav;

klimatický príd.: k-é podmienky podnebné; k-é kúpele v ktorých sa lieči pôsobením vzduchu; k-á liečba pôsobením vzduchu;

klimaticky prísl.

klíma s gr podnebie: vjce se s nassj naturau srovnávagj (tí ľudia) magjcý s nami gednaké clima y gednaké povětřj (TS 1771)

klíma
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) klíma
G (bez) klímy
D (ku) klíme
A (vidím) klímu
L (o) klíme
I (s) klímou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) klímy
G (bez) klím
D (ku) klímam
A (vidím) klímy
L (o) klímach
I (s) klímami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KLÍMA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 214×, celkový počet lokalít: 70, najčastejšie výskyty v lokalitách:
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 22×;
JAKUBOV, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 16×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 13×;
KUCHYŇA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 9×;
LÁB, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 8×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
PLAVECKÝ MIKULÁŠ, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 4×;
...
Priezvisko KLIMA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 249×, celkový počet lokalít: 80, najčastejšie výskyty v lokalitách:
TUŠICKÁ NOVÁ VES, okr. MICHALOVCE – 12×;
BARCA (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 11×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 10×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 8×;
ZÁPAD (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 8×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 7×;
NOVÉ KOŠARISKÁ (obec DUNAJSKÁ LUŽNÁ), okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 7×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 6×;
SPIŠSKÉ PODHRADIE, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 6×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 6×;
...
klímy a infekčnými chorobami climatique et maladies infectieuses
klímy a prenosné choroby climatique et maladies transmissibles
klímy a prírodných katastrof climatique et catastrophes naturelles
klímy a trvalo udržateľný rozvoj climatique et développement durable
klímy a verejné zdravie climatique et santé publique
klímy a znižovanie rizík climatique et réduction des risques
zmena klímy a znižovanie changement climatique et réduction
zmeny klímy, a vyzýva changement climatique et invite
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu