klát -ta pl. N -ty m. 1. ▶ celý al. odpílený kmeň stromu zbavený konárov: bukové, dubové kláty; sedieť na drevenom kláte; zvážať kláty z rúbaniska; pomocou ručných kladkostrojov vyťahovali z rieky kláty na breh; Stav bol drevený, pozbíjaný z ťažkých klátov. [D. Dušek]
2. ▶ kratší kus hrubého okliesneného kmeňa stromu používaný na rozličné účely: kálať drevo, polená na kláte; sekať mäso na mäsiarskom kláte; zaťať sekeru do kláta; katov k.; položiť hlavu na k. ↗ i fraz.; Stratiť hlavu kedysi značilo zomrieť, zahynúť, či už popravou, alebo v boji, častejšie však odseknutím hlavy mečom alebo sekerou na kláte na verejnej poprave. [J. Skladaná]
3. ▶ starý typ úľa z odpíleného dutého al. vydlabaného kmeňa stromu; úľ všeobecne (aj so včelstvom): Aj o obecné včely sa kedysi staral, ešte vždy má dvadsaťsedem klátov. [V. Bednár]
◘ fraz. ležať ako klát ležať nehybne, nemôcť vstať; mať rozumu ako dubový klát byť hlúpy; oťažieť ako klát (obyč. o údoch) stať sa ťažkým, meravým, neschopným pohybu; spať ako klát tvrdo spať; stáť ako klát stáť meravo, strnulo; ťažký ako klát veľmi ťažký; zvaliť sa ako klát bezvládne, ťažko padnúť; položiť hlavu na klát svojím konaním sa vystaviť veľkým nepríjemnostiam (strate postavenia, prenasledovaniu a pod.); starý klát o starom človeku
▷ klátik -ka pl. N -ky m. zdrob.: popíliť drevo na klátiky; podložiť niečo drevenými klátikmi; To lesní robotníci šli chodníčkom a každý niesol na pleci klátik dreva. [A. Devečková]; Z malého klátika lipového dreva rezbár pílkou urobil približný tvar figúrky a opracoval ju nožíkom a dlátkami. [KN 2001]; klátisko -ka -tisk s., v sg. i m. zvel.: uprostred dvora stojí dubové, dubový k.