klát -a m.
1. kratší kus hrubého kmeňa stromu (na kálanie dreva, sekanie mäsa ap.): sedieť na k-e, katov k.
2. úľ (v podobe kláta)
● spadnúť ako k. bezmocne; ležať ako k. nehybne;
klátik -a m. zdrob.
klátik p. kolík
kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolík • nár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom) • tech. slang. štift; klátik • kotva • tŕň • príchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny)
klát, -a m.
1. kus hrubého kmeňa stromu, používaný pbyč. na kálanie dreva: rúbať drevo na k-e, sedieť na k-e
● stojí ako k. nehybne; spí ako k. tvrdo; zvalil sa ako k. ťažko, meravo dopadol; expr. starý k. o starom človeku: Ja už som starý klát — ale vy, pred vami je život. (Vaj.)
2. druh primitívneho úľa: k. medu;
klátik, -a m. zdrob.;
klátisko, -a str. i m. zvel. expr.: (bravy) ako dubové klátiská (Skal.)
(jeden) klátik; (bez) klátika; (ku) klátiku; (vidím) klátik; (ó) klátik!; (o) klátiku; (s) klátikom;
(tri) klátiky; (bez) klátikov; (ku) klátikom; (vidím) klátiky; (ó) klátiky!; (o) klátikoch; (s) klátikmi;