kertís m. (kertés) gem, vsl panský záhradník ( obyč. v mestách): Donez dakelo kvetó o_toho kertésa, koj ídež do mesta! (Kameňany REV); Idzem do kertisa kupic sebe prisadu (Spiš. Štvrtok LVO); Kertis f kupeľi śe stara ľem o kvitki (Dl. Lúka BAR); Buľi panskim zahradňikom, kertes śe hutorelo (Rozhanovce KOŠ)
kertís [-ís, -és], m maď vsl panský záhradník: pre kertisa novoveskeho; kertés nehaj se dobre sprawuje (s. l. 1720-30); J. Kozak, kertiss baronuw (PREŠOV 1784); -stvo s remeslo záhradníka: uči se kertistvo w minorickej zahrady (PREŠOV 1784); -čik dem mladý záhradnícky pomocník: slobodny kertissčik (PREŠOV 1784)