kazár -a m. zastaráv. prísny udržiavateľ disciplíny, poriadku ap.: má nad sebou k-a
kazár1, -a m. udržiavateľ poriadku; prísny človek: Robotníci vedeli, že stojí kazár nad nimi. (Kuk.) Ženu má kazaára. (Heč.) Chcete mať kazárov nad sebou? (Záb.) Keď Ile nebude, nebude anikazára v dome. (Tim.);
kazárka, -y, -rok ž.;
kazársky príd. i prísl.
kazár2, -a, 6. p. -e m. ľud. prísny poriadok, disciplína: obyč. len v spojeniach držať niekoho na k-e vyžadovať od niekoho poriadok, disciplínu; vziať niekoho na k. napomínať, karhať: Tá vás lepšie učila móres a na kazáre ostrejšie držala. (Hor.) Človek bez k-a ako kôň bez kantára. (prísl.)
(jeden) kazár; (bez) kazára; (ku) kazárovi; (vidím) kazára; (ó) kazár!; (o) kazárovi; (s) kazárom;
(štyria) kazári; (bez) kazárov; (ku) kazárom; (vidím) kazárov; (ó) kazári!; (o) kazároch; (s) kazármi;