karička -ky -čiek ž. 1. zdrob. hovor. ▶ malá karika, obrúčka, krúžok: mosadzná k. na skrinke; kľúče na karičke; cumlík s karičkou; dievčina s karičkou v nose
2. hovor. ▶ jednoduchý prsteň, obyč. snubný: Tváril sa, že nič nevidí. Krútil karičku na prste aj ďalej. [H. Zelinová]
3. etnogr. ▶ východoslovenský ženský kolový tanec: tancovať dievčenskú karičku
karika -ky karík ž. ⟨maď.⟩ hovor. ▶ predmet kruhovitého tvaru, obruč, obrúčka, kruh, krúžok: strieborná k.; brána s mosadznými karikami; zviera so železnou karikou v nozdrách; deti behajú s karikou s obručou, používanou v minulosti ako hračka; Medzi dvoma karikami, na ktoré sa priväzuje dobytok, roztiahli mi celtu, sedím v nej, kolíšem sa. [V. Šikula] ◘ fraz. choď do kariky! a) choď preč!, zmizni! b) daj pokoj! ▷ zdrob. ↗ karička