kaprál -a m. zastar. desiatnik: expr. rozkazuje ako k. prísne, panovačne;
kaprálsky príd.: k-a hodnosť; expr. k. hlas rázny, drsný
kaprál -la pl. N -li m. ⟨nem. ‹ tal.⟩ 1. voj., hist. ▶ nižšia vojenská hodnosť, desiatnik: jazdecký k.; k. pechoty; Juro sa na vojenčine držal statočnejšie ako druhí, časom ho povýšili na kaprála. [A. Habovštiak]; Vilko Paulíny, lapiduch, teda kaprál pri sanite uhorskej domobrany. [V. Mináč] 2. pejor. ▶ vystatovačný, panovačný, často obmedzený človek: rodinný, dedinský, krčmový k.; neznáša týchto chvastavých, urečnených kaprálov; Stisol zuby - Truda ho komanduje ako kaprál. [M. Krno]
kaprál -a m. ‹n < f < t› zastar. desiatnik; pren. pejor. (obyčajne obmedzený) rázny, panovačný, rozkazovačný človek;
kaprálsky1 príd.: k-a hodnosť; pren. pejor. k-e spôsoby hrubé, obmedzené;
kaprálsky2 prísl.
desiatnik druhý stupeň poddôstojníckej hodnosti • zastar. kaprál: dosiahol iba hodnosť desiatnika, kaprála
kaprál p. desiatnik
kaprál, -a m. zastar. desiatnik, nižšia vojenská hodnosť: Pri vojsku bol kaprálom. (Heč.); vyslúžilý k. (Kuk.); Rozkazovala mužovi a dievkam ako dragúnsky kaprál. (Hor.);
kaprálsky príd. i prísl.: k-y hlas (Gráf); Druhých vedela obháňať po kaprálsky (Vaj.) drsne, rázne, energicky
(jeden) kaprál; (bez) kaprála; (ku) kaprálovi; (vidím) kaprála; (ó) kaprál!; (o) kaprálovi; (s) kaprálom;
(štyria) kapráli; (bez) kaprálov; (ku) kaprálom; (vidím) kaprálov; (ó) kapráli!; (o) kapráloch; (s) kaprálmi;