kapec -pca -ov obyč. mn. m. vys. súkenná obuv: hrubé, teplé k-e
● → babka k babce, budú k-e;
kapček -a -ov m. zdrob.
kapec kapca obyč. pl. kapce m.
kapec kapca obyč. pl. kapce m. ⟨maď. ‹ slovan.⟩ ▶ vysoká obuv s hrubými súkennými sárami: ženské, mužské kapce; hnedé, čierne kapce; pracovné, zaplátané kapce; obuť si teplučké kapce; prst mu vykúka z deravého kapca; Vyzul jej kapce, boli to hrubé, doma šité kapce so súkennou podrážkou. [V. Mináč]; Feldvébel horlivo prikyvoval a za každým krokom striasal z kapcov sneh. [V. Handzová]; Chodieval v sedliackom, rovnako, iba čo v lete zamenil kapce za krpce a odložil kožuštek s baranicou. [I. Gallo] ◘ parem. babka k babce, budú kapce dôležité je vedieť dobre gazdovať ▷ kapček -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: detské kapčeky; Vstala z postele, zošuchla sa na hlinenú dlážku do starých, zodratých kapčekov. [P. Andruška]
kapec, -pca, obyč. v mn. č. kapce, -ov m. teplá obuv s vysokými sárami z hrubého súkna: súkenné, plstené k., detské k., teplé k.; nosiť k.;
● babka k babke, budú kapce (prísl.) po malých čiastkach sa veľa nasporí;
kapček, -a, obyč. v mn. č. kapčeky, -ov m. zdrob.
kapec m. strsl, top, vsl obyč. mn. č. teplá obuv z hrubého súkna: F tuhih zimáh dobre padle kapce súkenej, tam douká mali aj trošká remen, tak pri spotku (Čelovce MK); Ja si hádam ešťe dám spraviť tie kapce (Lipt. Mikuláš); F tich kapcoch vera nezamrzneš (Rochovce ROŽ); Ňeskoršie nosili kapce aj mladí (Návojovce TOP); Na źimu sebe dam ušidz nove kapce (Smižany SNV); Kapce maju spodok taki gumovi, verh maju s fiľcu a śe cibzaruju dolou pretkom (Žalobín VRN) L. hlatkie kapce (Závadka n. Hron. BRE) - jednoduché súkenné kapce bez ozdoby; mruhavie kapce (Závadka n. Hron. BRE) - kapce z čierno-bieleho súkna
kapce p. kapec
kápča ž, kápeč m, obyč. pl kápče maď háčikové zapínanie, háčik a záchytka: wist barssonowi ze stribernimi kapčžami (PREŠOV 1697); gedny kapčze na doloman stryberne (TRENČÍN 1737); doloman sselempostowy, na kterem gsu na spotku kapcže dwe striberne (BOJNICE 1768); fibula: kapča, spinka (LD 18. st); kápček [-ok] dem: stan zamatowy sriebernimi kapčzokamj ozdobeny; sukna z damaskatowjm stanom, z sriebernimi kapčzoky (B. BYSTRICA 1673)
kapec m, obyč. pl kapce maď 1. vysoká, najmä súkenná obuv: dwoge kapcze (ZVOLEN 1575); na kapec kožku (JELŠAVA 1688); kapce satianowe (B. BYSTRICA 1692); udo: wlňenné, platénne kapce (KS 1763); soccus: kapce (LD 18. st); klobučnicke kapce (PUKANEC 18. st) z plsti; L. babka k babce, budu kapce (PD 18. st) aj po malých čiastkach sa veľa nasporí 2. súkenné sáry: sculponea: botowé kapce (KS 1763); walach bez kapczou krpcze nosit nemuže (s. l. 1779); kapčeky, kapcičky dem: socculus: malé kapce, kapcički (KS 1763); socculus: kápečky (LD 18. st)
kápeč p. kápča