kantor -ra pl. N -ri m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ (v minulosti) organista v kostole a spravidla aj učiteľ na ľudovej škole: vymenovať nového kantora; Odvliekli nám kňaza i kantora, ľudí, ktorí s politikou nemali nikdy do činenia. [A. Devečková]; Kantor, organista a vo väčších mestách aj choralisti a inštrumentalisti, resp. vežoví trubači tvorili skupinu hudobníkov v službách mesta. [P. Žigo a kol.]
2. hovor. ▶ učiteľ na základnej, strednej al. vysokej škole: prísny, obľúbený k.; Za našich čias sa veru kantori nebabrali s takými indivíduami, vieš-nevieš, sedíš tu na to, aby si sa učil. [J. Sedlák]
3. cirk. ▶ (v gregoriánskom choráli) spevák niektorých častí bohoslužobného textu
4. ▶ hlavný spevák v synagóge: židovský k.
5. cirk. ▶ člen kapituly, hodnostár: zasadnutie kantorov;
prechýlené ↗ kantorka