kantor -a m. zastaráv. kostolný organista a spevák;
kantorský príd.
kantor -a m. ‹l›
1. kedysi učiteľ, ktorý zároveň viedol kostolnú hudbu
2. cirk. hud. (v gregoriánskom choráli) spevák, ktorý sám al. s niekoľkými ďalšími spieva niektoré časti bohoslužobného spevu; žid. chrámový spevák
3. cirk. jeden z dignitárov kapituly
kantor 1. p. organista 2. p. učiteľ
organista kto hrá na organe • zastar. regenschori (v kostole) • zastaráv. kantor (organista a spevák v kostole)
učiteľ kto z povolania vyučuje • pedagóg: zbor učiteľov, pedagógov našej školy; učiteľ tanca • vyučujúci: povinnosti vyučujúcich • profesor • slang. profák (stredoškolský, najmä gymnaziálny učiteľ) • školiteľ (kto niekoho školí vo vedeckej výchove) • zastar.: učbár • rechtor (učiteľ účinkujúci aj ako organista) • štud. slang.: kantor • učko
kantor, -a m.
1. trocha zastar. spevák a organista v kostole: Učiteľ mal vykonávať funkciu kantora. (Fr. Kráľ) Zachrípnutý kantor vyspevoval sväté piesne. (Al.)
2. štud. slang. učiteľ, profesor;
kantorka, -y, -riek ž.
1. kantorova žena;
2. štud. slang. učiteľka, profesorka;
kantorský príd.: k-é miesto, k-é povinnosti; k-é povolanie;
kantorstvo, -a str. povolanie, zamestnanie kantora
(jeden) kantor; (bez) kantora; (ku) kantorovi; (vidím) kantora; (ó) kantor!; (o) kantorovi; (s) kantorom;
(dvaja) kantori; (bez) kantorov; (ku) kantorom; (vidím) kantorov; (ó) kantori!; (o) kantoroch; (s) kantormi;