kantár -ra L -ri pl. N -re m. ⟨turk.⟩ ▶ časť konského postroja na hlavu, ohlávka so zubadlami: pritiahnuť k.; chytiť, držať koňa pevne za k.; Preto mu na kantár pripínali starý klobúk, aby nevidel sklon cesty. [A. Bednár]; Teraz sú už obidvaja múdrejší, radi behajú so saňami po hore, a keď sa chystáme na jazdu, sami pchajú hlavy do kantárov. [K. Jarunková] ▷ kantárik -ka pl. N -ky m. zdrob.: napraviť poníkovi k.
kantár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m. časť konského postroja na hlavu, uzda: Gazdovia držali kone za kantáre. (Tat.); pritiahnuť k., pren. (o človeku) byť prísny k niekomu, držať ho nakrátko: Hneď prvý deň položila mu (mužovi) kantár na plecia (Tim.) začala ho držať nakrátko;
kantárik, -a m. zdrob.