kanderka p. kandra
kandra ž. 1. spiš, šar obyč. mn. č. kučera: Polno kandroh ma na hlave (Chrasť n. Hron. SNV); Na hlave mal šumne kandri, take sami ot sebe (Tuhrina PRE) 2. spiš expr. obyč. mn. č. vlasy: Už bi śi sebe mohol dadz ostrihac tote kandri! (Spiš. Štvrtok LVO);; kanderka ž. zdrob. expr. k 1: Kandrati človeg ma na hlave kanderki (Janov PRE)