kamenica -e -níc ž. kamenná nádoba
kamenica -ce -níc ž.
kamenica -ce -níc ž. 1. ▶ dom, chalupa z kameňa: storočná k.; rozpadnuté, zváľané kamenice; opravovať poškodené kamenice; v kamenici je zima ako v ľadovni 2. ▶ val z kameňov, povynášaných v minulosti z vinohradov na medze, zabraňujúci čiastočne erózii svahu: Maľovali vinohrady a stromy a pohľady z vinohradov dolu na mesto, kamenice a cestičky. [LT 1997] 3. zastaráv. ▶ krčah, nádoba z kameňa: držať olej, mušt v kamenici ▷ kamenička -ky -čiek ž. zdrob.: stáročné kameničky; k 2 Tu sa viem tešiť v suchých dňoch, tešiť ako včela alebo rozbzučaný čmeliak nad kameničkami zarastenými černičím. [V. Šikula]
Kamenica -ce ž. obec na východnom Slovensku v Sabinovskom okrese severozápadne od Sabinova;
Kameničan -na pl. N -nia m.;
Kameničanka -ky -niek ž.;
kamenický -ká -ké príd.
Kamenica nad Cirochou -ce ž. obec na východnom Slovensku v Humenskom okrese východne od Humenného;
Kameničan, Cirošskokameničan -na pl. N -nia m.;
Kameničanka, Cirošskokameničanka -ky -niek ž.;
kamenický, cirošskokamenický -ká -ké príd.
Kamenica nad Hronom -ce ž. obec na južnom Slovensku v Novozámockom okrese juhovýchodne od Nových Zámkov;
Kameničan, Hronskokameničan -na pl. N -nia m.;
Kameničanka, Hronskokameničanka -ky -niek ž.;
kamenický, hronskokamenický -ká -ké príd.
Nižná Kamenica -nej -ce ž. obec na východnom Slovensku v okrese Košice-okolie severovýchodne od Košíc;
Nižnokameničan, Kameničan -na pl. N -nia m.;
Nižnokameničanka, Kameničanka -ky -niek ž.;
nižnokamenický, kamenický -ká -ké príd.
kamenica, -e, -níc ž.
1. kamenná nádoba, kamenný krčah: Mušt steká žliabkom do kamenice. (Kuk.)
2. dom, miestnosť z kameňa: Kamenica bola posledným (jeho) príbytkom. (Švant.)
kamenica ž. 1. turč dom z kameňa: Tu naproťi f tej kämeňici je škola (Martin) 2. kamenný krčah: kameňica (Hor. Lehota DK) 3. kameňolom: V hliňickích kameňiciach sa robili mlinské kameňe (Hliník n. Hron. NB) 4. zried. kamenistá zem: kameňica (Rozbehy SEN) 5. jzsl hŕba kamenia na okraji vinice: Jak sa vinohrat prekopával, kamene vinášali na meze, takí hróp s teho ból, to bola ta kamenica (Vinosady MOD) 6. skal obyč. mn. č. druh neskorej tvrdej hrušky: kamenice (Brodské SKA)
kamenica [ka-, ke-] ž 1. obytná al. hospodárska budova z kameňa: Janowi ma komoru dolnij, kameniczi, dati (ŽK 1479); kamenica, w neg swetnice a sklep (BUDATÍN 1629); w kemenyiczy w geg winyiczj (KRUPINA 1722); dalo sa z meskeg kamenici owsa pre wogenskie kone (JELŠAVA 1731); domus caementitia: kamenica (KS 1763); lapideum aedificium: kamenice (PD 18. st) 2. lom kameňa: caementa: kamenica, lamowňa (KS 1763); kameničný príd k 1: lapidarius: kameničny (KS 1763); -ička dem k 1: kluč od kameničkj (KRUPINA 1741)
kemenica p. kamenica