kaleta -y ž. ‹t›
1. umel. rem. (v klenotníctve) spodná plôška výbrusu drahých kameňov, slúžiaca na zväčšenie odrazu svetla
2. sklár. drôtené očko zatlačené do skleného polovýrobku, ktorý slúžil na pripájanie tohto polovýrobku k drôtenej kostre pri montovaní zložitých sklených ozdôb