kňaz -a m. kto z povolania vykonáva náb. úkony: katolícky k., evanjelickí k-i; pohanskí k-i; (v kat. cirkvi) kto prijal 2. st. posvätnej vysviacky, presbyter: k. slúži omšu, spovedá;
kňazský príd.: k. stav, k-é rúcho;
kňazstvo -a s.
1. kňazský stav
2. hromad. kňazi, duchovenstvo;
kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y
kňažka -ky -žiek ž. ▶ (v polyteistických kultoch al. v mytológiách) žena zasvätená určitému božstvu a vykonávajúca kultové úkony najmä pri náboženských obradoch: pohanské kňažky žijúce v chrámoch; nosiť rúcho kňažky; byť kňažkou bohyne Héry, boha Slnka; kňažky v tranze veštili; Nepredstavuje [soška] azda krutú kňažku neznámeho krvavého kultu? [P. Dvořák] ◘ fraz. publ. iron. kňažka lásky prostitútka
kňažka, -y, -žiek ž. panna vykonávajúca kultové úkony pri pohanských náboženských obradoch: Nariekali pohanské kňažky nad mohylami. (Vans.)
(jedna) kňažka; (bez) kňažky; (ku) kňažke; (vidím) kňažku; (ó) kňažka!; (o) kňažke; (s) kňažkou;
(tri) kňažky; (bez) kňažiek; (ku) kňažkám; (vidím) kňažky; (ó) kňažky!; (o) kňažkách; (s) kňažkami;