kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;
kľukový príd.: k. hriadeľ, k. mechanizmus
kľuka, -y, kľúk ž.
1. súčasť stroja na prevádzanie posuvného pohybu piesta na otáčavý pohyb hriadeľa: roztáčacia k.; k. na studni; štartovacia k.; ručná k.;
2. zariadenie slúžiace na otváranie a zatváranie dverí, okien ap.; kľučka;
kľukový príd. k 1: k. mechanizmus; k. hriadeľ; k-á skriňa; k. odpor o. kľuky
(jedna) kľuka; (bez) kľuky; (ku) kľuke; (vidím) kľuku; (ó) kľuka!; (o) kľuke; (s) kľukou;
(tri) kľuky; (bez) kľúk; (ku) kľukám; (vidím) kľuky; (ó) kľuky!; (o) kľukách; (s) kľukami;