kľučka1 -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u
● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve
kľučka2 -y -čiek ž.
1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka
2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)
3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y
kľučka1 -ky -čiek ž. ▶ vonkajšia časť mechanizmu, ktorý slúži na otváranie a zatváranie okien al. dverí: chrómová, mosadzná, pozlátená k.; siahnuť na kľučku; držať, skrútiť guľatú kľučku; stlačiť, stisnúť kľučku; lomcovať kľučkou na dverách; namontovať nové kľučky; Div nevydrapil kľučku, tak naliehavo sa chcel presvedčiť, či sú [dvere] zamknuté. [P. Kováčik] ◘ fraz. pejor. leštiť/čistiť niekde kľučky často chodiť prosiť (najmä po úradoch), zaliečať sa, ponižovať sa s cieľom získať osobné výhody; podávať si kľučky (o návštevníkoch) často sa striedať, prichádzať jeden za druhým
kľučka2 -ky -čiek ž. 1. ▶ oblúkovité vybočenie, zákruta; pohyb v smere oblúka: zajačie, motýlie kľučky; kľučky a presné prihrávky nádejného hráča; urobiť na ľade kľučku v plnej rýchlosti; Pod lampou sa v krkolomných kľučkách a vývrtkách naháňali muchy. [D. Dušek] 2. hovor. ▶ slovné al. myšlienkové obchádzanie al. zastieranie podstaty problému, úskok, výhovorka: klasická politická k.; ľahké slovné kľučky; právnické kľučky; množstvo byrokratických kľučiek
kľučka 1. p. úskok 2. p. zákruta
úskok zákerné, podvodné konanie s cieľom oklamať niekoho: rafinovaný úskok, získať niečo úskokom • lesť: použiť lesť • podvod (pri poškodení iného): dopustiť sa podvodu • trik (šikovný postup založený na klamstve): predvolebný trik • hovor. kľučka: advokátske kľučky • hovor. fígeľ: ženský fígeľ • hovor. švindeľ: to je obyčajný švindeľ • hovor. podraz: to bol od teba podraz • hovor. finta: dať sa nachytať na fintu • expr. mn. č. spády: pri obchodovaní pozná všetky spády • hovor. expr. podfuk: zmocniť sa niečoho podfukom • subšt. fór: používa osvedčený politický fór
zákruta zakrivenie cesty a pod. do ostrejšieho oblúka; takto zakrivené miesto • zatáčka: na ceste je veľa zákrut; vlak vošiel do zákruty, vybrať autom zatáčku • serpentína (ostrá zákruta): nebezpečná serpentína • ohyb • záhyb (miesto zakrivenia): ohyby, záhyby rieky, cesty • kľučka (oblúkovité vybočenia): kľučky chodníka • meander (riečna zákruta): rieka tvorí meandre • zákľuka (Podjavorinská) • nár. skrutka (Timrava) • nár. kiar (Žáry)
kľučka, -y, -čiek ž. zariadenie na otváranie a zatváranie dverí, oblokov a pod., kľuka: mosadzná k., stisnúť k-u
● hostia si u nás podávajú k-y často nás navštevujú; pejor. čistiť k-y (napr. u ministra) dotieravo sa uchádzať o niečo
kľučka, -y, -čiek ž. hovor. úskok, vytáčka: Žiadne kľučky-vyhovorky! (Hviezd.) Zbehlý v právach a kľučkách. (Vaj.) To sú kľučky zradné! (Ráz.-Mart.)
(jedna) kľučka; (bez) kľučky; (ku) kľučke; (vidím) kľučku; (ó) kľučka!; (o) kľučke; (s) kľučkou;
(dve) kľučky; (bez) kľučiek; (ku) kľučkám; (vidím) kľučky; (ó) kľučky!; (o) kľučkách; (s) kľučkami;