kľúč -a m.
1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.
2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.; → francúzsky k.
3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.; botanický k. na určovanie rastlín; hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove
4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu
5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu
● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;
kľúčový príd.
1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka; k-á služba
2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel; k-á úloha;
kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;
kľúčik -a m. zdrob.